Patríte k fanúšikom komiksov? Potom vás určite poteší fakt, že aj u nás na Slovensku máme šikovných komiksových výtvarníkov. Jedným z nich je aj Dávid Marcin, medzi ktorého najznámejšie komiksy patria napríklad Všetky svety, Zlatý zub či PÉ ER DÉ.
Na úvod sa prosím skús predstaviť tým, ktorí ťa ešte nepoznajú. Prezraď nám, kto si, odkiaľ pochádzaš, čo si vyštudoval aj to, čomu sa momentálne venuješ.
Pochádzam z východoslovenskej dediny Hažlín, kde som strávil väčšinu svojho detstva. Postupne som sa však presúval na západ Slovenska.
V Košiciach som vyštudoval Školu úžitkového výtvarníctva (terajšia Škola umeleckého priemyslu). Neskôr som študoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Po roku som prestúpil na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde som vyštudoval Ateliér voľnej grafiky a ilustrácie prof. Dušana Kállaya.
Momentálne sa venujem tvorbe ilustrácií a komiksov.
Začnime tvojou komiksovou tvorbou. Ako a kedy si sa dostal k tvorbe komiksov? Pamätáš si ešte na svoj obľúbený komiks z obdobia detstva či dospievania? Mal si v tej dobe už aj nejakého obľúbeného autora komiksov, ktorý ťa inšpiroval?
Komiksy som začal kresliť už v detstve. Samozrejme, len tak pre seba. Bol som silne inšpirovaný českým komiksovým zborníkom Crew a komiksami Záhadný Spider-Man, Barbar Conan či Fantóm, ktoré vydával Semic-Slovart.
Zo začiatku som len obkresľoval strany z týchto komiksov. Postupne som sa však snažil vymyslieť vlastné komiksy, čo nedopadlo skoro nikdy dobre. Aj to bol dôvod, prečo som do konca strednej školy žiaden ďalší komiks nenakreslil. Keď som sa k tomu opäť na vysokej škole vrátil, tak prišli aj prvé ponuky na spoluprácu a aj prvé zákazky.
Tvoje komiksy vyšli už aj v knižnej podobe. Spomenieme napríklad Všetky tie svety, Zlatý zub či PÉ ER DÉ. Prezraď nám, je podľa teba náročné vydávať komiksy na Slovensku? Aká bola tvoja cesta k vydaniu úplne prvého komiksu?
Komiks u nás nemá tradíciu a silné zázemie v kultúre. Takže je na Slovensku ešte stále náročné komiksy vydávať, či už z pohľadu tvorcov alebo vydavateľov.
Ak sa dobre pamätám, tak môj úplne prvý komiks, ktorý bol niekde zverejnený, vznikol v spolupráci s Honzom Vojtíškom. Tento komiks bol publikovaný v roku 2012 v druhom čísle hororového zborníka Howard.
Veľmi ma zaujal komiks PÉ ER DÉ, ktorý vznikol pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie. Ako sa ti na tomto projekte pracovalo? Vieš nám načrtnúť, o čom tento komiks je a pre koho je určený, kto by si ho mal určite prečítať?
Na PÉ ER DÉ sa mi pracovalo veľmi dobre. Spolupracoval som so Soňou Balážovou, s ktorou som už predtým robil na komiksovej sérii Zlatý Zub. Mám rád ako Soňa píše, takže sa mi to kreslilo dobre. A vydavateľstvo EJ Publishing odviedlo profi robotu.
Dej komiksu sa odohráva 22.novembra 1989 v Bratislave. Dano, hlavná postava príbehu, zabudol doma peniaze, ktoré mal našetrené na darček pre mamu a zároveň pri roztržke na SNP stratil kľúče od vchodu do bytovky. A aby to nebolo málo, tak Dano nájde čarovnú rifľovú bundu a do cesty sa mu pripletie kamarát-otrava Rado.
Tento komiks, tak ako aj celá séria Nežný komiks, je predovšetkým určená deťom a mládeži. Taktiež by som ju odporúčal rodičom, ktorí by chceli svoje deti zaujímavou cestou oboznámiť o udalostiach slovenskej histórie. Celá séria má štyri časti a rozhodne odporúčam prečítať zvyšné tri, Čierna oslava, Bežná a Unesení.
Čo je podľa teba pri tvorbe komiksu najťažšie? Vieš povedať, ktorý komiks bol pre teba najväčšou výzvou? Ak by sme si chceli predstaviť, ako dlho približne trvá výroba komiksu, môžeme to rátať na dni, týždne či mesiace?
Najťažšie je to, čo sa zdá každému začínajúcemu tvorcovi ako najľahšie. A to, aby hotový komiks dával zmysel a aby ho čitatelia pochopili. Je to zrejme najdôležitejšia časť komiksu. Pre mňa je každý nový komiksový projekt výzvou, resp. ja si v ňom tú výzvu nájdem. A vždy ide o niečo iné.
Dĺžka práce na komikse závisí od počtu strán, náročnosti koncepcie príbehu a aj od techniky, ktorou je komiks nakreslený/namaľovaný. Predtým, než sa začne naostro kresliť, musí vzniknúť koncepcia, scenár, storyboard, navrhovanie postáv, prostredí a skúšky vizuálneho spracovania.
Povedzme, že práca na 100-stranovom komikse by vedela ideálne zabrať jeden až dva roky práce. V realite je na to však aj menej času a musí sa pracovať rýchlo.
Tvoja komiksová tvorba je naozaj rôznorodá. V akom komiksovom žánri sa však ty sám cítiš najviac doma?
Najviac ma baví kresliť temnejšie príbehy. Vyrastal som na béčkových, sci-fi a hororových filmoch, ktoré do značnej miery vizuálne ovplyvnili moju kresbu a štýl rozprávania príbehov.
Čo považuješ za svoj najväčší doterajší úspech? Aké sú tvoje ciele či plány do budúcna? Máš nejaký veľký sen, ktorý by si si chcel v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti určite splniť? A ak práve nekreslíš, čomu sa rád venuješ?
Za najväčší úspech považujem, keď komiks zvládnem dokončiť načas a stihne sa deadline do tlačiarne.
Ako som už spomínal, tak mám rád temnejšie ladené príbehy a teda aj v budúcnosti by som sa chcel venovať prevažne tvorbe hororu, noir a podobným žánrovým koncepciám. A tento sen sa mi už pomaly plní, pretože som uprostred práce na temnejšie ladenom komikse. Vo voľnom čase pozerám na bizarné a arthouse filmy alebo čítam žánrové komiksy a knihy.
Máš nejaké cenné rady, ktoré by si dal začiatočníkom, ktorí by sa chceli začať venovať tvorbe komiksov? A aj z opačného konca – máš nejaké komiksové tipy pre čitateľov „nováčikov“, ktorí toto médium ešte len objavujú?
Hlavne sa netreba báť začať komiksy tvoriť a nenechať sa odradiť jeho nepopularitou na Slovensku. Slovensko nie je pupok sveta a v dnešnej dobe je možné tvoriť aj pre klientov na opačnej strane zemegule. A k čítaniu komiksu nie je podľa mňa žiaden návod. Je to podobné ako pri filme alebo hudbe, či knihe. Stačí si ich pár prelistovať, začítať sa a som si istý, že si každý nájde ten svoj.
Máš doma poličku so svojimi najobľúbenejšími komiksami? Ak áno, aké tituly by sme tam našli?
Jasné mám. Je tam napríklad Akira, Hard Boiled, Hellboy alebo aj Hilda.
Dočítala som sa, že vraj robíš pedagóga na strednej škole. Aká je to pre teba skúsenosť a ako si sa k tejto práci (či skôr poslaniu) dostal?
S touto ponukou ma oslovila škola a rozhodol som sa to skúsiť. Je to veľmi dobrá skúsenosť, pretože v tejto práci naozaj zisťujem, čo v skutočnosti viem. A či to, čo viem, dokážem posunúť mladšej generácii. Všetky naše skúsenosti sú podľa mňa zbytočné, ak si ich nechávame pre seba a neposúvame ich ďalej.
Na záver si ešte povedzme niečo o tvojom občianskom združení POMIMO, ktoré si založil. Čo ťa k tomu viedlo, čomu sa tvoje občianske združenie venuje a aký je jeho cieľ?
Pomimo sme so spolužiakmi založili ešte počas štúdia na vysokej škole. Venujeme sa publikovaniu komiksového zborníka, prednáškam, workshopom a výtvarným kurzom. Chceme takýmto spôsobom aspoň trochu podporiť slovenskú komiksovú scénu. Hľadať nových tvorcov, oboznámiť a možno aj vzdelať laickú verejnosť o komikse. To, či to robíme dobre ukáže len čas.
Dávida môžete sledovať aj na Behance alebo na Instagrame.
Nahlásiť chybu v článku