Ruská agresia voči Ukrajine a Putinove vyhrážky západu spôsobili zneistenie po celom svete najmä po tom, čo pohrozil, že ak pomôžu Ukrajine, budú čeliť následkom väčším, než ktorým čelili v hocikedy v histórii. Aj keď nepriamo, tak sa Putin takýmto spôsobom vyhrážam krajinám použitím zbraňami hromadného ničenia. A tých má plné sklady.
Ďalšie, ešte reálnejšie obavy, spôsobilo, keď Putin prikázal uviesť jadrové zbrane do stavu najvyššej pohotovosti. Dnes je už tento príkaz podľa ruského ministestva obrany splnený a vyhlásilo stav zvýšenej pohotovosti pre všetky svoje nukleárne sily. V kontraste k tomu avšak TASR uviedlo s odvolaním sa na britskú vládu, že sa neevidujú žiadne výrazné zmeny v ruskom vojenskom jadrovom programe.
Avšak, už len Putinovo nariadenie okamžite vyvoláva prinajmenšom napäté otázky ohľadom toho, čo sa bude v najbližších dňoch diať.
Jadrových bômb majú na „rozdávanie“
Podľa Federácie amerických vedcov má všetkých 9 krajín – Rusko, USA, Čína, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Pakistan, India, Izreael a Severná Kórea spolu 12 705 jadrových zbraní. Z toho väčšinu – až 5 977 – má Rusko (na druhom mieste je USA s 5 428).
Samozrejme, nie je jadrová zbraň ako jadrová zbraň. Niektoré, môžu mať silu podobnú či aj menšiu ako bomba Little Boy zhodená na Hirošimu, iné zase môžu byť aj niekoľko stonásobne silnejšie.
Vojenské zásoby na úrovni 4 500
Ruské zásoby jadrových zbraní, takmer 6 000 kusov zahŕňajú aj jadrové hlavice, ktoré sú funkčné, no sú určené na demontáž. Sú teda v prípade potreby použiteľné, no nie okamžite.
Aby sme však prešli k samotným číslam, tak Rusko má 1 588 strategických jadrových hlavíc, ktoré sú umiestnené na medzikontinentálnych raketách, alebo v bombardéroch. Tie sa dajú prakticky použiť okamžite. Ako informuje Bulletin of the Atomic Scientics, 812 z nich by sa malo nachádzať na balistických raketách, 576 na ponorkách a 200 pri bombardéroch.
Ďalej má Rusko v skladoch 2889 jadrových hlavíc z toho je 977 strategických. Tieto jadrové hlavice nedokáže uviesť do pohotovosti hneď a trvalo by niekoľko hodín či dní, aby mohli byť nasadené do boja.
Nie je dôležité ich iba mať, ale ich aj dopraviť
Keď USA na konci 2. svetovej vojny zaútočili atómovými bombami na japonské mestá Hirošima a Nagasaki, atómové bomby – Little boy a Fat man, bomby jednoducho zhodili z bombardéra na nič netušiace mestá.
V dnešnej dobe však použitie bombardérov môže predstavovať problém zlyhania misie a zostrelenia. Oveľa lepšou stratégiou je tak vystrelenie nosnej rakety s nukleárnou hlavicou. Rusko má aj v tomto prípade veľký potenciál a len jeho rakety SS-18 Satan má mať dolet 16-tisíc kilometrov. Dokáže tak zasiahnuť prakticky každé strategicky dôležité miesto na Zemi a to s vysokou presnosťou.
Čo by sa udialo v prípade jadrovej vojny?
Pravdou je, že riziko nasadenia jadrových zbraní je stále aj za súčasnej situácie malé. Každý verí a dúfa, že Putin takéto niečo nedopustí, keďže by hrozila globálna vojna s následkami, ktoré si nevieme ani predstaviť. Jedným z nich je jadrová či nukleárna zima.
Pojmom nukleárna zima sa označuje post-apokalyptický stav, ktorý by nastal pri súčasnom odpálení stoviek až tisícok atómových bômb. Pri výbuchu atómovej bomby sa do atmosféry dostávajú tony jemných častíc, ktoré výbuch do seba nasaje.
Planéta by bola takto zahalená do večnej tmy po dobu niekoľkých rokov, kým by sa atmosféra nevyčistila. To by malo drastický následok na planétu, ľudí a živočíchov, ktorí by to všetko prežili. Zelené časti rastlín by nedokázali prevádzať fotosyntézu a vyhynuli by. To by čakalo pravdepodobne všetko živé.
A takýto scenár si nepraje nikto.
Nahlásiť chybu v článku