Návrh koaličných poslancov, ktorý má uzákoniť oddelenie závažnej kriminality ako povinnú organizačnú zložku Generálnej prokuratúry SR, v postate znamená obnovenie zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).

Skonštatoval to sudca a člen Súdnej rady SR Peter Šamko v článku na portáli pravnelisty.sk.

Oddelenie závažnej kriminality

V tejto súvislosti Šamko pripomenul, že oddelenie závažnej kriminality už bolo vytvorené na generálnej prokuratúre príkazom generálneho prokurátora, ktorý sa týka organizačného poriadku prokuratúry a do určitej miery nahradilo zrušený ÚŠP.

Patria podeň totiž trestné činy, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, a prokurátori tohto oddelenia vykonávajú aj prvostupňový dozor v prípravnom konaní. Oddelenie však podľa sudcu vzniklo vnútrorezortnou normou prokuratúry a môže byť kedykoľvek generálnym prokurátorom zrušené či zlúčené s inou organizačnou zložkou generálnej prokuratúry.

„Aktuálny poslanecký návrh zákona počíta s tým, že toto oddelenie závažnej kriminality bude povinnou organizačnou zložkou generálnej prokuratúry, nakoľko bude zriadené zákonom (podobne ako to bolo v prípade ÚŠP) s tým, že z hľadiska zákonného vymedzenia kompetencií tohto oddelenia bude pod neho patriť najmä (teda nielen) ochrana finančných záujmov Európskej únie,“ uviedol Šamko.

Ak teda bude novela zákona o prokuratúre schválená, fakticky podľa neho opätovne vznikne Úrad špeciálnej prokuratúry, „a to s rovnakými anomáliami (nedostatkami), ktoré viedli k jeho zrušeniu, len bude mať iný názov“.

Druhostupňová prokuratúra

Návrh zákona je síce podľa Šamka ohľadne zriadenia oddelenia závažnej kriminality formulovaný tak, že by malo ísť najmä o takzvanú druhostupňovú prokuratúru, teda prokurátori tohto oddelenia by mali vykonávať činnosť hlavne vo vzťahu k podriadeným prokuratúram, avšak poukazuje na slovo „najmä“.

Z toho je podľa sudcu zrejmé, že toto oddelenie bude vykonávať aj prvostupňový dozor v trestných veciach, tak, ako je tomu aj v súčasnosti, keď oddelenie závažnej kriminality funguje prakticky ako takzvaný „malý“ ÚŠP, avšak nie na podklade zákona.

Šamko v tejto súvislosti zdôraznil, že práve z dôvodu splynutia prvostupňovej a druhostupňovej prokuratúry v jeden celok bol koncept, na ktorom bol vystavaný ÚŠP považovaný za právnu anomáliu. Na rovnakom princípe je však vybudované aj oddelenie závažnej kriminality.

„Takéto fungovanie prokuratúry (ale prípadne aj súdu) je nutné odmietnuť, a je potrebné bezvýhradne trvať na tom, aby prvostupňová prokuratúra mala svoju nadriadenú druhostupňovú prokuratúru, teda aby bola zachovaná dvojstupňová koncepcia rozhodovania prokuratúry. To znamená prvostupňovú okresnú prokuratúru kontroluje nadriadená krajská prokuratúra, prvostupňovú krajskú prokuratúru kontroluje nadriadená generálna prokuratúra s tým, že generálna prokuratúra už prvostupňovú agendu nevykonáva, nakoľko jej úloha je úplne iná,“ skonštatoval Šamko s tým, že generálna prokuratúra má pôsobiť ako orgán, ktorý zjednocuje či usmerňuje podriadené prokuratúry, vybavuje mimoriadne opravné prostriedky a podobne, teda ktorý pôsobí obdobne ako najvyšší súd.

Sudca doplnil, že dúfa, že si nebude každá vláda vytvárať svoj vlastný ÚŠP. „Skôr by malo byť zákonom zakázané, aby akékoľvek organizačná zložka generálnej prokuratúry mohla pôsobiť ako prvostupňová prokuratúra,“ dodal Šamko.

Pozri aj:

V koalícii to naďalej vrie: Danko posiela tvrdý odkaz ďalšiemu ministrovi, Tomáša obvinil zo znižovania…