Žila na jedinom mieste na zemi. Na malom austrálskom ostrove s názvom Bramble Cay. Poslednýkrát tento endemitský druh myši videli v roku 2009. Od januára 2019 je jasné, že planéta prišla v dôsledku klimatických zmien o prvého cicavca. Melanézska myš už neexistuje. Jeho domov zaplavuje okolitý oceán.
Najznámejším a pre mnohé oblasti aj najdôležitejším dôsledkom klimatických zmien a globálneho otepľovania je nárast hladiny svetového oceánu. Dvíhajúca sa hladina morí a oceánov už dnes ohrozuje mnohé oblasti planéty, v budúcnosti môže znamenať stratu rozsiahlych území, obrovskú daň na ľudských životoch a majetku a vznik celkom novej skupiny klimatických migrantov. Prvou obeťou z radu cicavcov sa však stala malá myš z austrálskeho ostrova.
Austrálska vláda oficiálne vyhlásila melanézsku myš (Melomys rubicola) za vyhynutý druh. Príčinou vyhynutia majú byť pritom klimatické zmeny, globálne otepľovanie a ich dôsledok v podobe dvíhania hladiny svetového oceánu. Endemitský druh bol naposledy spozorovaný v roku 2009. Po 10 rokoch je najsevernejší bod Austrálie, maličký ostrov Bramble Cay bez svojho pôvodného obyvateľa.
V 70. rokoch 20. storočia ich na ostrove žili stovky. V 90. rokoch 20. storočia však bola melanézska myš vyhlásená za ohrozený druh. Pri veľkom terénnom výskume v roku 2014 nenašli austrálski vedci jedinú stopu, ktorá by nasvedčovala, že na ostrove Bramble Cay stále žije jej endemitský obyvateľ z radu cicavcov. Piesočnato-trávnatý koralový ostrovček totiž zaplavuje oceán. Stále častejšie a viac. Voda sa dostáva do prirodzeného prostredia melanézskej myši a ostrov sa pre ňu stal neobývateľným. A keďže nebolo kde uniknúť, celý druh vyhynul.
Washington Post, Forbes, The Sydney Morning Herald
Nahlásiť chybu v článku