Podobnú krajinu akou je Severná Kórea by ste na Zemi hľadali márne. Pravdou je, že existujú aj iné krajiny na čele s diktátorom, avšak práve krajina na severnej časti Kórejského polostrova je asi najznámejšia. Jej terajšieho vodcu Kim Čong-una poznajú po celom svete najmä pre jeho zahraničnú politiku, hrozbu jadrovými zbraňami a pre našinca až smiešnym budovaním kultu osobnosti.
Kým niektorí analytici uvažovali nad tým, že po prebratí moci v roku 2011 nový vodca vydrží na čele krajiny iba pár mesiacov, v týchto dňoch je to už 10 rokov, čo chytil Severnú Kóreu do svojich rúk.
Vnuk najväčšieho vodcu Severnej Kórey
Prvý diktátor a zakladateľ Severnej Kórey – Kim Il-Song, u nás známejší pod menom Kim Ir-sen bol predstaviteľ stalinistickej komunistickej diktatúry so silným kultom vodcu. Dodnes je v Severnej Kórei uctievaný s rovnakou váhou ako súčasný Kim Čong-Un. Kim Ir-Sen stál na čele Severnej Kórey od roku 1946 až do svojej smrti v roku 1994. Bol priamym iniciátorom kórejskej vojny v rokoch 1950 až 1953, čím nesie hlavnú zodpovednosť za smrť miliónov ľudí, ktorí počas bojov zomreli.
Práve jemu môžeme „vďačiť“ za to, v akom stave je Severná Kórea aj dnes. Započal rozsiahle čistky po vzore Stalina či Mao Ce-tunga, zakázal náboženstvo a zotročil severokórejský ľud. Dnes je jeho telo uložené v mauzóleu, no jeho kult osobnosti pretrváva.
Kim Ir-Sen mal syna Kim Čong-Ila, ktorý sa funkcie diktátora Severnej Kórey ujal po otcovej smrti a zotrval v úrade až do svojej smrti v roku 2011. Pokračoval v tom, čo jeho otec začal, budoval svoj kult osobnosti a zotročoval ľud, pričom nepohodlní občania putovali v lepšom prípade do väzenia, v horšom prípade do koncentračných táborov alebo boli okamžite zabití. Uplatňovala sa takisto vina prenesená na celú rodinu, čím boli ľudia ľahko vydierateľní. Každý, kto sa vzoprie režimu, tak nielen, že bude niesť hrozivé následky, ale rovnako dopadnú aj všetci jeho príbuzní.
Kim Čong-Il mal 5 detí s viacerými manželkami a za svojho nástupcu si zvolil najmladšieho syna Kim Čong-una.
Tichý študent vo Švajčiarsku
Kim Čong-un sa oficiálne narodil 8. januára 1982, avšak existujú domnienky, že je o rok mladší. Dôvodom je symbolika, keďže s oficiálnym dátumom narodenia by sa narodil 70 rokov po Kim Ir-Senovi a 40 rokov po svojom otcovi Kim-Čong-Ilovi. Propaganda tak dokáže prepisovať aj rodné listy.
Kim Čong-un dostal vzdelanie, aké sa na štátnika patrí. Od roku 1993 navštevoval súkromnú medzinárodnú školu vo Švajčiarsku, samozrejme, pod zmeneným menom, aby sa nevedelo, kým v skutočnosti je. Spolužiaci ho označovali za tichého a plachého študenta, ktorý sa viac ako o medzinárodnú politiku zaujímal o basketbal. Takisto bol plachý aj voči ženám. Jeden z jeho spolužiakov neskôr povedal novinárom, že sa mu Kim zdôveril, že v skutočnosti je synom vodcu Severnej Kórey. Uvádzalo sa, že bol dobre integrovaný a ambiciózny, avšak jeho známky a tiež dochádzka neboli najlepšie. Naučil sa však rozprávať po anglicky a nemecky.
Dni v škole rád trávil kreslením si superhviezdy basketbalu Michaela Jordana, mimo školy hrával počítačové hry najmä s témou basketbalu a pozeral filmy s Jackiem Chanom.
V roku 2000 Kim odišiel zo Švajčiarska naspäť do Severnej Kórey. Začal študovať na univerzite pomenovanej po svojom starom otcovi, kde získal až dva tituly. Jeden titul bol armádny a druhý bol za fyziku.
Pred nástupom k moci
Doma si užíval život tak, ako si asi predstavujeme život syna vodcu v diktátorskej krajine. Miloval pitie whisky Johnie Walker, fajčil cigarety značky Yves Saint Laurent a jazdil na luxusnom Mercedes-Benz 600. Jeho kuchár prezradil, že keď mal Kim Čong-nn 18 rokov, tak spochybňoval svoj životný štýl a pýtal sa: „Sme tu, hráme basketbal, jazdíme na koňoch a vodných skútroch, zabávame sa. Ale čo život bežných ľudí?“
To všetko sa udialo ešte pred rokom 2009, kedy bol Kim-Čong-Ilom vymenovaný za svojho nástupcu.
Kim ako nový krutý vodca
Keď Kim Čong-Il zomrel v roku 2011 na infarkt, na jeho miesto zasadá Kim Čong-un. Dostal najvyššie štátne hodnosti, získal titul maršála a stal sa 3. najvyšším vodcom Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, po svojom otcovi a starom otcovi.
Kim rýchlo nabehol na spôsob, aký v krajine zaviedli jeho predkovia. Budovanie kultu osobnosti, likvidovanie nepohodlných ľudí či zastrašovanie iných krajín.
Čistky sa nevyhli ani ľudí, ktorí by v ňom mohli vidieť oporu. V roku 2013 dal popraviť svojho strýka za zradu a ako je to zvykom, rovnakému trestu neunikli ani ostatní členovia jeho rodiny.
Za záhadných okolností zomrel aj brat Kim Čong-una, Kim Čong-Nam. Toho v roku 2017 otrávili látkou VX na letisku v Kuala Lumpur dve ženy, ktoré tvrdili, že ich na to nahovorili severokórejskí agenti a látka, ktorú mu chrstli do tváre nemala byť nebezpečná a malo ísť o kanadský žartík. Či však za smrťou stál vodca Severnej Kórey nikto nevie.
V roku 2019 svet šokovala správa o poprave po summite s prezidentom USA Donaldom Trumpom. Zabitý bol severokórejský veľvyslanec v USA za zradu. Minister zahraničných vecí obišiel „trochu lepšie“, ten putoval do pracovného tábora. Tam skončila aj tlmočníčka, ktorá nedokázala pretlmočiť Kimov nový návrh Donaldovi Trumpovi.
Je jasné, že keď takéto čistky prebiehajú aj v najvyšších politických kruhoch, tak ani s bežnými obyvateľmi Severnej Kórei sa nezaobchádza v rukavičkách. A platí to aj o turistoch. Známy je prípad študenta Otta Warmbiera, ktorý si chcel pri návšteve Severnej Kórey zobrať propagandistický plagát. Bol za to uväznený a mučený a napriek tomu, že aj verejne svoj čin ľutoval, tak mu hrozil najvyšší trest.
Neskôr upadol do kómy a aj keď ho po rokovaniach severokórejský režim prepustil a previezli ho naspäť do USA, tak tam o pár dní zomrel.
Severná Kórea ako jadrová veľmoc
Na upevnenie pozície Severnej Kórey Kim Čong-un využíva silu. Severná Kórea je krajinou, ktorá má vlastný jadrový program a vyvinula atómovú bombu.
S vývojom atómových zbraní začal už Kim Čong-Il a úplne prvý test bol vykonaný v roku 2006. Nasledoval ďalší v roku 2009. K moci sa potom dostal Kim Čong-un a prvýkrát sa zem jadrovým výbuchom už pod jeho velením otriasla v roku 2013.
Ďalšie dva testy prišli v roku 2016 a zatiaľ posledný test sa uskutočnil v roku 2017, ktorý bol aj najsilnejší. Mal odhadovaný výnos 70 až 280 kiloton (bomba zhodená na Hirošimu mala približne 15 kiloton). Experti uvažujú, že to mohla byť vodíková bomba alebo zosilnená klasická štiepna atómová bomba. V každom prípade tak severokórejský nukleárny program pod vedením nového vodcu poriadne pokročil.
Kimov režim testuje aj nosné raketové systémy, ktoré predstavujú takisto obrovskú hrozbu, keďže sú schopné niesť jadrové hlavice, ktoré môžu zasiahnuť buď Južnú Kóreu, alebo aj iné štáty, dokonca aj USA.
Severná Kórea sa tak týmto dostala do skupiny štátov vlastniacich jadrové zbrane a odhady hovoria, že krajina môže disponovať až 60 bombami.
Luxus aj zdravie
Aký by to bol diktátor, ak by si nevyužíval svoju moc aj pre svoj vlastný prospech. Aj keď Severná Kórea patrí medzi chudobné krajiny, viacerí svetoví lídri by sa s majetkom Kim Čong-una nemohli porovnávať. Hovorí sa, že Kim vlastní 17 luxusných palácov, približne stovku luxusných áut prevažne európskej výroby, prúdové lietadlo, 30-metrovú luxusnú jachtu a obrnený vlak, ktorý zdedil po svojom otcovi.
Ako už bolo napísané, Kim Čong-un zbožňuje basketbal. Vzhľadom však na svoj svetový status sa s ním väčšina hviezd tohto športu nestretne. Výnimku tvorí bývalý kontroverzný basketbalista Dennis Rodman, ktorý v roku 2013 navštívil Severnú Kóreu a zahral si exhibičný zápas, pričom vodcovi zaspieval Happy Birthday.
Kim však luxus povyšoval nad svoje zdravie. Nevedno, či stále obľubuje whisky Johnie Walker a či je stále fajčiarom. Momentálne správy hovoria o tom, že vodca výrazne schudol 20 kilogramov a udržuje sa v zdraví. V minulosti to tak nebolo. Správy z roku 2009 naznačovali, že má zvýšený krvný tlak a cukrovku. V roku 2014 ho médiá zachytili krívať a mal aj vychádzkovú palicu. O rok neskôr Južná Kórea komentovala zdravotný stav Kima a tvrdila, že pribral za posledných 5 rokov až 30 kilogramov tuku a odhadovali jeho hmotnosť na 130 kilogramov.
Utajované verejné popravy
Juhokórejská ľudskoprávna organizácia Transitional Justice Working Group (TJWG) analyzovala satelitné zábery a zhromaždila svedectvá o 23 verejných popravách počas éry Kim Čong-una.
Utečenci zo Severnej Kórey (KĽDR) uviedli, že popravy sa konali na prísne kontrolovaných miestach a úrady zaisťovali, aby informácie neunikli, spresnila TJWG v správe zverejnenej v stredu.
„Severná Kórea si zrejme v posledných rokoch strategicky vyberá miesta mimo pohraničnej oblasti, na ktorých vykonáva toto zabíjanie,“ napísala spomínaná mimovládna organizácia, ktorej politicky nestrannou misiou je dokumentovať prípady porušovania ľudských práv a žiadať spravodlivosť pre obete.
„Monitorovanie a kontrola zhromaždeného publika na týchto udalostiach majú zabrániť tomu, aby informácie o verejných popravách unikali mimo krajiny,“ vysvetlila TJWG.
„Naše zistenia naznačujú, že režim Kim Čong-una si dáva väčší pozor na záležitosti ľudských práv a reaguje tak na zvýšenú pozornosť medzinárodného spoločenstva,“ doplnila organizácia.
Výpovede utečencov je takmer nemožné nezávisle overiť, pretože Severná Kórea prísne kontroluje kontakty svojich obyvateľov. Ľudskoprávna organizácia preto vyberá len tie svedectvá, ktoré vyhodnotí ako najspoľahlivejšie.
Kto nastúpi po Kim Čong-unovi?
V súvislosti so správami spred 1 a pol roka, ktoré špekulovali o smrti severokórejského vodcu sa okamžite vynorili otázky, kto by ho na tomto poste nahradil. Kim má síce dcéru, avšak tá ma iba 9 rokov. Do úvahy by tak pripadala napríklad aj jeho sestra Kim Jo-džong. Tá je jeho obľúbeným súrodencom a je takisto političkou.
Pre Severnú Kóreu by to ale nemusela byť dobrá správa, niektoré médiá sa obávajú, že by bola rovnako krutým diktátorom ako jej brat, pričom je zaradená aj na čiernu listinu porušovateľov ľudských práv.
Vyzerá to teda tak, že Severná Kórea a ani celý svet by z prípadnej smrti Kim Čong-una nemali osoh. Krutý diktátorský režim by sa pravdepodobne v krajine nezmenil. Všetko by tak ostalo v už dlho vyhĺbených koľajach a zmenila by sa iba tvár na čele režimu.
Nahlásiť chybu v článku