Krása a sláva však nie sú všetko. Navonok vyzeral herečkin život priam dokonale, no v autobiografii Self-Portrait z roku 1979 Gene priznala, že zdanie klame. Čitatelia označili knihu za dielo s „hrozivým“ až „bolestne úprimným pohľadom na duševné choroby.“ Gene je dôkazom toho, že súčasťou jej navonok bezproblémového života boli aj smutnejšie chvíle, ako uviedol portál Movie Web.

Pochádzala z dobre situovanej rodiny a hoci jej nič nechýbalo, trpela nízkym sebavedomím, paranojou a bipolárnou poruchou. Meno dostala po milovanom strýkovi, ktorý zomrel na cukrovku vo veku 18 rokov. Čo sa týka jej postáv, ktoré stvárnila, často jej hovorili, aby schudla a držala prísnu bezškrobovú diétu. Vo filme Laura bola dokonca nútená fajčiť, aby bol jej hlas hlbší a chrapľavejší.

Smutné momenty v živote

Rodičia nesúhlasili s jej vzťahom s rozvedeným módnym návrhárom Olegom Cassinim, s ktorým v roku 1941 utiekla. Bol to búrlivý vzťah, ktorý trval až do roku 1952. Obaja mali niekoľko afér, no nakoniec ostali priateľmi. Smutnejší okamih nastal vo chvíli, keď Gene zistila, že otec, ktorý manažoval jej kariéru, minul väčšinu úspor. Tým sa dôvera u herečky voči rodine rozpadla ako domček z kariet.

Svetielko nádeje na lepšie časy predstavovala dcéra Daria, ktorú čakala v roku 1943. Prišla však ďalšia rana v podobe osýpok, na ktoré Gene ochorela. Dieťa sa jej narodilo hluché, čiastočne slepé a s vážnymi vývojovými poruchami. Šok bol o to väčší, keď sa Gene dozvedela, že sa nakazila od posadnutého fanúšika, námorníka z USA, ktorý porušil karanténu len kvôli tomu, aby sa s herečkou stretol. Gene sužovaná pocitom viny si zrejme nikdy neodpustila, čo svojej dcére Darii spôsobila.

Od šokovej terapie po pokus o samovraždu