Opatrenia sa neustále menia a menia sa aj počty nakazených ľudí. Spolu s nimi sa mení aj nálada obyvateľstva, väčšina z nás sa však zhodne na tom, že už je najvyšší čas, aby pandémia skončila. Kedy sa toho dočkáme?
Ako informuje portál Nature, virológovia spolu s ďalšími odborníkmi vytvárajú matematické modely, na základe ktorých sa snažia predvídať, ako sa situácia s koronavírusom bude vyvíjať ďalej. Na základe týchto modelov by sa mali ľudia vedieť lepšie pripraviť a zabrániť tak rýchlejšiemu šíreniu koronavírusu, píše portál Science Alert.
Modely nie sú všetko
Epidemiológovia však prostredníctvom portálu Jamanetwork varujú, že vytváranie týchto modelov je náročné a žiaden z nich nie je zázrakom, ktorý by presne predpovedal, čo sa bude diať. Aj tie najsofistikovanejšie verzie, ktoré využívajú umelú inteligenciu sa totiž môžu mýliť. Je nesmierne náročné predvídať, koľko ľudí ešte ochorie a kedy pandémia skončí.
Profesorka Nükhet Varlık z univerzity v Chicagu hovorí, že modely predvídajúce budúcnosť nie sú všetko, namiesto toho by sme sa mali pozrieť do minulosti, poučiť sa z nej a zistiť, čo viedlo k zlepšeniu a čo k zhoršeniu situácie.
Na začiatku pandémie mnohí dúfali, že po niekoľkých týždňoch, nanajvýš mesiacoch, koronavírus sám od seba zmizne. Potom sa začali objavovať tvrdenia, že koronavírus neznesie letné horúčavy. Niektoré krajiny zase trvali na tom, že obyvateľstvo si časom vybuduje stádovú imunitu. Nič z toho sa však nepotvrdilo a tým najúčinnejším opatrením ostáva aj naďalej nosenie rúšok, dezinfekcia a udržiavanie odstupov.
Nádej predstavuje vakcína
Pandémia sa však dostala do každého kúta sveta, čo znamená, že ani tieto opatrenia úplne nestačia na to, aby sa pandémiu podarilo zastaviť. Nádej predstavuje vakcína, ako však informuje portál The Atlantic, vedci si myslia, že aj keď sa podarí vytvoriť efektívnu očkovaciu látku, koronavírus nikdy celkom nevymizne. Keď sa koronavírus podarí dostať pod kontrolu v jednej časti sveta, je pravdepodobné, že začne vyčíňať niekde inde.
Dobrou správou však je, že v budúcnosti už nemusí byť reč o pandémii. Vedci predpokladajú, že koronavírus sa bude šíriť pomalšie a bude spôsobovať len menšie lokálne epidémie. Takmer každý patogén, s ktorým kedy ľudstvo bojovalo, je aj po tisíckach rokov stále prítomný, niektoré patogény je totiž takmer nemožné vyhubiť. Ako informuje CDC, jediný vírus, ktorý sa zatiaľ očkovaním podarilo úplne eliminovať, je vírus pravých kiahní.
Pravé kiahne sú však svetlá výnimka. Iné ochorenia, ako napríklad malária, sa neustále vracajú. V roku 2018 sa podľa údajov WHO nakazilo maláriou 228 miliónov ľudí, pričom 405-tisíc z nich na jej následky zomrelo. Podobne tuberkulóza, lepra a desiatky ďalších ochorení stále predstavujú hrozbu a do zoznamu sa radia aj mladšie patogény, vrátane HIV, eboly, SARS, MERS a koronavírusu. Ako informuje portál Science Direct, až tretinu všetkých úmrtí ročne zapríčinia práve infekčné ochorenia. Navyše, riziko zvyšuje meniaci sa spôsob života a napríklad aj väčší trend v cestovaní po svete.
Dokonca aj ochorenia, na ktoré existuje úspešná liečba, sa neustále vracajú, príkladom je mor spôsobení baktériou Yersinia pestis. Pred revolúciou v hygiene v 19. storočí sa mor vracal každé desaťročie. Niekoľko prípadov ročne sa ale objaví ešte aj dnes. Ostáva nám teda dúfať, že efektívna vakcína bude dostupná už čoskoro a koronavírus sa zaradí medzi patogény, ktoré ľudstvo dokáže v budúcnosti zvládnuť.
Nahlásiť chybu v článku