Čo však smrť znamená v skutočnosti? Od času posledného výdychu až po čas, kedy sa ľudské telo začne rozkladať, sa toho udeje mnoho a vedci sa nevedia zhodnúť na tom, ktorý moment vlastne značí smrť. Vďaka projektu World Brain Death však prichádzajú s novými odpoveďami.
Kedy človek naozaj zomiera?
Štúdia publikovaná v časopise JAMA sa zaoberá ľudskou smrťou, konkrétne tým, aký by mal byť klinický štandard, na základe ktorého by bolo možné človeka vyhlásiť oficiálne za mŕtveho, píše portál Science Alert. Samozrejme, názory týkajúce sa smrti sa zrejme nikdy celkom zjednotiť nepodarí, existuje totiž príliš veľa náboženských, morálnych a legálnych predstáv o tom, čo vlastne smrť znamená. Nie je to však prvý prípad, kedy sa vedci o vytvorenie univerzálnej definície smrti predsa len pokúsili.
Ako však prostredníctvom portálu HSCNews píše Gene Sung, jeden za autorov štúdie, výskum je na dobrej ceste, aj keď téma smrti je mimoriadne komplexná a komplikovaná. Publikovaná štúdia nie je jednoduchou poučkou ani zoznamom, ktorý je nutné odškrtať, aby bolo jasné, že niekto zomrel.
Súčasťou štúdie je však súhrn tabuliek či diagramov, ktorých cieľom je napríklad určiť, či je pacientov stav skutočne nezvratný. Väčšinu postupov lekári veľmi dobre poznajú, štúdia však napríklad poukazuje na to, že je dôležité zistiť, či pacient skutočne nereaguje na nepríjemné podnety v oblasti tváre, či sa mu nerozširujú zreničky, či u pacienta skutočne nie je prítomný dáviaci reflex a či sa pacient spontánne nenadýchne napríklad pri zmene pH krvi.
Aj v súčasnosti môže dôjsť k pochybeniu
Súčasťou odporúčaní je zistiť, či pacient netrpí ochorením, ktoré by mohlo navonok pôsobiť ako mozgová smrť. Napríklad, je nutné vylúčiť závažné neurologické ochorenie, Guillainov-Barrého syndróm. Okrem toho, aj niektoré lieky či drogy môžu vyvolať stav podobný mozgovej smrti.
Špecifický prípad predstavujú deti, u ktorých by sa neurologické vyšetrenia mali robiť dvakrát. Ich mozog sa totiž zotavuje ináč, ako mozog dospelého človeka. Štúdia okrem iného berie ohľad napríklad aj na kultúrne rozdiely týkajúce sa medicíny, ktorým môžu byť lekári vystavení.
Cieľom nie je len vytvoriť akúsi príručku, ale zabrániť chybám, ktoré sa dejú napriek tomu, že medicína neustále napreduje. Aj v súčasnosti sa môže stať, že pacient sa ocitne v márnici napriek tomu, že stále žije. Navyše, v súčasnosti existuje množstvo metód, ako udržať človeka pri živote, počnúc umelou pľúcnou ventiláciou až po modernú resuscitáciu. Občas je preto mimoriadne náročné odhadnúť, kedy už jednoducho neexistuje nádej, že človek bude žiť.
Ďalší problém predstavuje kóma, v roku 1968 bol prvýkrát publikovaný zoznam kritérií s názvom Harvard Brain Death Criteria. Cieľom manuálu bolo pomôcť lekárom odlíšiť kómu od mozgovej smrti, aj v tomto prípade si však lekárske komunity po celom svete manuál do istej miery prispôsobili. Zdá sa teda, že smrť nemá jednoduchú definíciu a jej ponímanie sa mení spolu s medicínskym pokrokom.
Nahlásiť chybu v článku