Viac ľudí, viac potravín. Väčšie regály, väčšie zásoby. Zásoby sú však niekedy také veľké, že ich nestíhame spotrebovať pred tým, než im vyprší stanovený dátum spotreby. Plytvanie potravinami je celosvetovým problémom a odhaduje sa, že jedna tretina všetkých dostupných potravín skončí na smetisku. 

V EÚ sa ročne vyhodí približne 89 miliónov ton potravín, čo je v prepočte na jedného obyvateľa 179 kilogramov. Podľa odhadov OSN sa len na Slovensku ročne vyhodí okolo 900-tisíc ton potravinového odpadu.

Špecifickým odpadom sú potraviny v obchodoch, ktoré majú stanovený dátum spotreby. Musia sa zákazníkovi predať skôr, ako tento stanovený dátum vyprší. V inom prípade sú z regálov okamžite stiahnuté a ich ďalšia cesta ostáva pred zrakom spotrebiteľa ukrytá.

Čo sa deje s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti či dátumy spotreby, sme sa pýtali najväčších potravinových reťazcov na Slovensku – Tesco, Lidl, Kaufland a Billa.

V nasledujúcej časti uvádzame oficiálne vyjadrenia obchodných reťazcov:

Tesco

„V prípade, že sa nám  nepodarí predať potraviny pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti či dátumu spotreby, prebytočné potraviny, ktoré sú stále vhodné na konzumáciu, darujeme prostredníctvom Potravinovej banky Slovenska ľuďom v núdzi. Darujeme najmä ovocie, zeleninu a balené pečivo. Podľa aktuálne platnej legislatívy, je možné darovať aj potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. V prípade, že potraviny nie sú vhodné na ľudskú konzumáciu, darujeme ich ako krmivo pre zvieratá.

Aktuálne dokáže Tesco darovať potraviny už zo 143 obchodov. Tým je opäť bližšie k naplneniu svojho záväzku, že do roku 2020 bude darovať potraviny zo všetkých svojich 150 obchodov. Tesco daruje potraviny ľuďom v núdzi už od roku 2015. Odvtedy sa mu do tejto aktivity podarilo zapojiť viac ako 90% svojich obchodov a odovzdať viac ako 2 700 ton potravinových prebytkov miestnym charitám, čo predstavuje viac ako 6 200 000 porcií teplého jedla,“ vyjadrila sa pre interez.sk Alexandra Sabolová, manažérka externej komunikácie spoločnosti Tesco.

Lidl

„V zmysle platnej legislatívy spolupracujeme s Potravinovou bankou Slovenska, ktorej príležitostne poskytujeme produkty zo suchého sortimentu. Potraviny, ktoré už nie sú konzumovateľné a už ich nemôžeme darovať, končia v bioplynových staniciach. Z potravinových prebytkov sa vytvára elektrická energia dodávaná do siete,“ vyjadril sa pre interez.sk Tomáš Bezák, vedúci úseku komunikácie spoločnosti Lidl.

Kaufland

„Potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti je možné darovať len zaregistrovaným charitatívnym organizáciám, produkty po dobe spotreby sa musia podľa zákona zlikvidovať. Minulý rok sme spustili celoslovenský projekt na darovanie potravín po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Do tohto projektu je zapojených 44 zo 67 našich predajní a tento počet plánujeme zvyšovať. V rámci tohto projektu sa nám podarilo darovať viac ako 155 000 ks potravín po dátumu minimálnej trvanlivosti,“ vyjadrila sa pre interez.sk Lucia Langová, hovorkyňa spoločnosti Kaufland.

Billa

„Dlhodobo je cieľom spoločnosti BILLA nastavovanie čo najoptimalnejšieho zásobovania predajní a efektívny predaj potravín, aby vznikalo čo najmenej potravinového odpadu. Momentálne nastavujeme procesy s Potravinovou bankou Slovenska na čo najefektívnejšie odovzdávanie tovaru, ktorému uplynul dátum minimálnej trvanlivosti,“ vyjadrila sa pre interez.sk Kvetoslava Kirchnerová, hovorkyňa spoločnosti BILLA.

Z oficiálnych vyjadrení jednotlivých reťazcov je zrejmé, že v procese, kedy sa z potravín stáva odpad, zohráva dôležitú úlohu Potravinová banka Slovenska, ktorá zadarmo zhromažďuje potraviny, skladuje ich a prideľuje ich humanitárnym alebo charitatívnym organizáciám, ktoré poskytujú potravinovú pomoc ľuďom v núdzi.

Množstvo potravinového odpadu môže znižovať každý

Avšak potraviny, ktoré sa dostanú do Potravinovej banky Slovenska, sú v určitom zmysle slova „odpadom“, respektíve nepredajným prebytočným tovarom. Potravinový odpad si vyžaduje efektívnejšie nastavenie logistických procesov tak, aby sa jeho množstvo minimalizovalo na čo najnižšiu mieru prostredníctvom optimalizácie interných procesov s cieľom znížiť množstvo potravinových prebytkov v jednotlivých prevádzkach.

Jedným z týchto procesov je aj vyznačenie a cenová zľava potravín pred uplynutím dátumu minimálnej trvanlivosti či dátumu spotreby. K zníženiu množstva potravinového odpadu môžeme prispieť aj my, spotrebitelia. Kúpme si chlieb alebo jogurt, ktorému dátum minimálnej trvanlivosti končí zajtra alebo pozajtra. Vezmime si „single“ banán, ktorý ostal sám mimo zväzku ostatných. Vhoďme do nášho nákupného košíka aj potraviny s deformovaným obalom, ktorý neovplyvnil kvalitu potravín. Veď zdeformovaný obal splnil svoj účel, ochránil potravinu a preto si zaslúži, aby sme si ho vybrali.

Ak poukazujeme na vyhodené potraviny v obchodných reťazcoch, skúsme sa zamyslieť nad tým, koľko potravín končí v koši u nás doma.

Pozri aj:

Pestujeme ich doma, no máme ich z Izraelu. Zisťovali sme krajinu pôvodu zeleniny a ovocia…