Vulkanická erupcia podľa doterajších predpokladov zrovnala ružové a biele terasy jazera Rotomahana na severnom ostrove Nového Zélandu so zemou. Najbližších 131 rokov boli stratené a našli sa jedine ich fragmenty. Rôzne výskumy prišli s odlišnými hypotézami o osude tohto divu sveta. Objavila sa však štúdia, ktorá na základe informácii z denníka jedného geológa tvrdí, že sme sa nemýlili len v predpokladoch o osude, ale aj o presnej lokalite tohto prírodného divu sveta.

Bolo to 10. júna 1886, keď erupcia sopky Mount Tarawera pri jazere Rotomahana na severnom ostrove Nového Zélandu podľa doterajších predpokladov úplne zničila ružové a biele terasy jazera Rotomahana. Natlakovaná magma sa predrala na povrch a pri strete s riekou sa odohralo divadlo, ktoré z fyzikálneho hľadiska doposiaľ nie je plne chápané a to, že sa rozpútala séria obrovských explózii. Energia, ktorá bola vypustená pri týchto explóziách je porovnateľná s výbuchom Cár bomby, najsilnejšej vodíkovej bomby, aká bola kedy otestovaná. V rámci udalostí na tejto rieke, bol zničený aj ôsmy prírodný div sveta, ružové a biele terasy jazera Rotomahana.

Pátranie po pozostatkoch týchto terás bolo dlhodobo neúspešné, no najnovšie štúdia z roku 2016, zverejnená v Journal of New Zealand Studies, hovorí, že možno sa im podarilo zistiť, prečo sme tento div dodnes nenašli. Toto prehlásili vďaka denníku z 19. storočia, ktorý patril geológovi Ferdinandovi von Hochstetterovi. Tento denník sa nedávno dostal do rúk historika a výskumného knihovníka, ktorí prišli k záveru, že presne popisuje, kde sa ružové a biele terasy nachádzali.

Na základe Hochstetterových poznámok, sa výskumnému tímu matematicky podarilo presne určiť, kde musel Hochstetter stáť, keď tento div sveta pred toľkými rokmi opísal.

Podľa ich analýzy boli terasy rozdelené na tri časti a nenachádzali sa až tak úplne blízko jazera Rotomahana. Predpokladajú, že opisy, ktoré vytvorili Briti v období kolonizácie, boli skôr zasnívané a nepresné a že sa pomýlili až o 35 metrov. Vyžiadali si teda geologickú expedíciu na overenie, či je miesto opísané v denníku správne.

Ak by sa teda tieto nové poznatky ukázali ako pravdivé, podarilo by sa rozlúštiť jednu z najväčších vedeckých záhad. Priami svedkovia tejto udalosti, domorodí Mauri, ktorí sa v danom období nachádzali v okolí, boli buď na mieste mŕtvi, alebo utiekli a nikto z nich o osude terás nevedel podať svedectvo.

V roku 2011 našli experti, ktorí skúmali dno jazera Rotomahana obrovské fragmenty ružových terás. Prišli teda k záveru, že nikdy neboli úplne zničené, ale že rozloha jazera sa po erupcii drasticky zväčšila a terasy ponorila. Päť rokov na to však ten istý tím na základe pozorovaní sonarom vyhlásil, že sa mýlili a explózie boli dostatočne silné na to, aby terasy úplne zničili.

Táto nová štúdia založená na Hochstetterovom denníku naopak predpokladá, že aj keď došlo ku značnej deštrukcii, terasy sa nenachádzali tak blízko vody ako sa predpokladalo a pravdepodobne sú stále celkom zachovalé a ukryté pod nánosmi blata a popolu.

Aj keď sa už objavili rôzne hypotézy o skutočnom osude ôsmeho divu sveta, nedá sa poprieť, že táto štúdia prináša nový vietor do tejto záhady. Či však mal Ferdinand von Hochstetter pravdu, sa ešte len dozvieme.

Pozri aj: Vedci našli stratený kontinent medzi Indiou a Madagaskarom, o ktorom doteraz nikto nevedel

iflscience.com