Práva žien vo svete zastávajú najmä odvážne bojovníčky z radov tohto nežného pohlavia. Inak to nie je ani v športe. Ženám v minulosti nebolo povolené, aby sa do takýchto aktivít zapájali. A už vôbec nie súťažne. Iný názor v tomto prípade mala mladá Američanka so srdcom zapáleným pre beh.
Bostonský maratón patrí medzi jednu z najznámejších športových udalostí, ktoré sa každoročne konajú v Spojených štátoch. Jeho história siaha až do roku 1897, kedy na ňom bežali prví zanietenci. Od tých čias sa ho zúčastňujú tisíce atlétov z krajín celého sveta. Trvalo však celých 75 rokov, kým bola ženám oficiálne povolená účasť.
Kathrine bola pripravená
Prvotné pokusy o účasť na maratóne sú pripisované Roberte „Bobbi“ Gibbovej, ktorá svoje odhodlanie neskrývala ani pred organizátormi a rozhodla sa oficiálne prihlásiť. Nekompromisne ju odmietli s presvedčením, že sa jedna o spoločensky neprípustnú vec. Aj napriek tomu maratón zabehla, no bez štartovacieho čísla.
Ďalšia zo žien, ktorá sa rozhodla vyskúšať svoje šťastie bola len dvadsať ročná Kathrine Switzer. Poučená z predošlej skúsenosti Bobbi vedela, ako tvrdých organizátorov prekabátiť. V prvom rade musela zakryť to, že je žena. To sa jej aj veľmi jednoducho podarilo. Pri registrácií uviedla len svoje iniciálky a krátke vlasy nevzbudzovali veľa podozrenia. Do karát jej hralo aj chladnejšie počasie. Preto pod teplou bundou neboli jej ženské krivky ihneď zjavné.
Na štarte ani nevedeli, že je žena
Na štartovaciu líniu sa postavila s číslom 261 spoločne so svojím trénerom Arniem Briggsom a priateľom, hráčom amerického futbalu Tomom Millerom, ktorí sa ju rozhodli v tomto momente aktívne podporiť. Beh od štartu prebiehal v príjemnej atmosfére a nik nemal o ničom tušenia. Zlomový bol až okamih, kedy okolo nich prešlo auto s novinármi.
Na tom by nebolo nič zvláštne, no nachádzal sa na ňom aj organizátor Bostonského maratónu John Semple. Striktný muž odmietol pripustiť to, čo sa dialo pred jeho očami. V momente, kedy zbadal v skupine mužov bežiacu ženu a ešte k tomu aj so štartovacím číslom, vzplanula v ňom neopísateľná zlosť. Rozhodol sa zoskočiť z auta a okamžite túto situáciu dostať pod kontrolu tým, že Kathrine zbaví štartovacieho čísla a zabráni jej v behu.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Podpora zo strany samotných mužov
Jej tréner a priateľ to pochopiteľne nemienili nechať tak. V momente, kedy organizátor ženu napadol, rozhodli sa ju chrániť. To sa im aj úspešne podarilo, nakoľko po ich zásahu Semple nemal viac odvahy. Celé toto divadlo sa udialo pod dohľadom novinárskych kamier. Tí boli činom ženy rovnako pobúrení.
Vystrašená a prekvapená Kathrine bežala ďalej v tichosti s obavou, aké následky bude mať to, čo sa pred malou chvíľou udialo. Vo svojom vnútri však vedela, že túto trať musí dokončiť, aj keby sa tak malo stať po štvornožky. V prípade, že by daný pretek nedokončila, verejnosť by zotrvala v presvedčení, že to žena jednoducho nedokáže.
Odvaha, ktorá zmenila históriu
Odmietla sa zmieriť s tak trpkým zaužívaným klamstvom. Svoj beh preto dokončila v čase 4 hodiny a 20 minút. No započala novú éru ženského behu. Síce Bostonský maratón neotvoril svoju náruč ženám ihneď, predsa sa tak stalo v roku 1972, päť rokov po jej odvážnom čine.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Život Kathrin sa od tohto momentu niesol v nezastaviteľnom prekonávaní prekážok. Rozhodla sa ľuďom ukázať, že pokiaľ žena behá, nestane sa z nej muž. Vďaka jej spoluúčasti bol dokonca ženský maratón zaradený medzi olympijské športy. Zároveň aj aktívne zastáva práva bežcov ženského pohlavia vo svete.
Nahlásiť chybu v článku