Presne pred 35 rokmi sa v indickom meste Bhópál odohrala najväčšia priemyselná tragédia v histórii ľudstva. Bezprostredne po nej zomrelo 8 000 ľudí, dodnes sa hovorí o 25-tisícoch obetí. Katastrofa však podľa odhadov zasiahla viac ako polmilióna obyvateľov.
Továreň americkej spoločnosti Union Carbide v indickom meste Bhópál mala problémy s dodržiavaním bezpečnostných noriem už niekoľko rokov pred obrovskou katastrofou. A nezmenilo sa nič ani po smrteľnej nehode jedného z pracovníkov v decembri 1981. Analýza stavu továrne na poľnohospodárske pesticídy v nasledujúcom roku síce ukázala najmenej 30 nedostatkov, ktoré môžu viesť k závažnej nehode, no americká spoločnosť, ktorá továreň vlastnila, výsledky správy utajila. A tak prišla noc z 2. na 3. decembra 1984 a najhoršia priemyselná tragédia v ľudských dejinách.
Spiace mesto a 40 ton jedovatého plynu
Necelú hodinu po polnoci 3. decembra 1984 otriasol miliónovou metropolou výbuch. Pri čistení potrubia, ktoré v závode distribuuje vysokotoxický metylizokyanát (MIC), došlo pre zlý technický stav systému k prieniku vody do nádrže s chemickou zmesou. Pri reakcii vody s MIC došlo k rýchlej reakcii, nárastu teploty, pretlakovaniu komory a následne k výbuchu. Do ovzdušia hlavného mesta indického štátu Madhjapradéš uniklo 40 ton smrteľne jedovatého plynu.
Bolo krátko po polnoci a väčšina obyvateľov mesta spala. Stačilo ostať doma, zatesniť okná aj dvere a dýchať cez namočenú handru. Straty na životoch by boli, hovorili by sme ale o neporovnateľne nižšom čísle. Továreň na výrobu pesticídov však situáciu podcenila a bezprostredne po výbuchu občanov neinformovala o postupoch, ktorými sa pred smrteľne nebezpečnou zmesou toxických plynov ochránia. Ľudia namiesto toho po výbuchu vybiehali na ulicu zistiť, čo sa vlastne stalo.
„Nič sme nevideli, opuchli nám oči, nemohli sme dýchať, neustále sme kašľali a zvracali krv. Ľudia padali mŕtvi k zemi,“ spomínajú tí, ktorí prežili noc hrôzy, keď sa nad mesto vzniesol mrak jedovatých plynov. Začalo to zvracaním, končilo rozleptaním pľúc. Toxický mrak pokryl približne 70 % rozlohy mesta. Bezprostredne po tragédii zomrelo 8 000 ľudí. Tisícky ďalších dožilo či dožíva s doživotnými následkami vo forme poškodených pľúc a neurologických problémov.
Odmietanie zodpovednosti
Podľa spoločnosti UCC nešťastie spôsobil sabotér, údajne nespokojný zamestnanec, ktorého sa nikdy nepodarilo identifikovať. Vlastné pochybenie alebo nedodržiavanie bezpečnostných noriem firma nepriznala. Napriek tomu sa v roku 1989 dohodla s indickou vládou na jednorazovom odškodnení v hodnote 470 miliónov dolárov. Až v lete 2010, teda 26 rokov po tragédii, padli prvé tresty a súd v Bhópále odsúdil sedem bývalých manažérov americkej spoločnosti Union Carbide Corporation na dva roky väzenia a pokutu v prepočte 2 175 dolárov za nedbanlivosť
Následky pociťujú dodnes
Bhopálska katastrofa, ako sa havária v továrni na pesticídy často nazýva, má však dohru až dodnes. Aj viac než tri desiatky rokov, ktoré uplynuli od tragédie, je totiž miesto havárie stále kontaminované. Vedci tam v pôde a podzemnej vode objavili ortuť, nikel, meď, hexachlorcyklohexán, olovo, chlorbenzény, chróm a ďalšie nebezpečné látky.
„Nové obete katastrofy v Bhópále sa rodia každý deň a celý život trpia nepriaznivými dopadmi na svoje zdravie. Bez vyčistenia kontaminácie bude počet obetí toxického dedičstva zanechaného firmou UCC naďalej rásť,“ povedal ešte pred piatimi rokmi osobitý spravodajca OSN pre ľudské práva a toxický odpad Baskut Tuncak.
TASR, britannica.com, ncbi.nlm.nih.gov
Nahlásiť chybu v článku