Možno ste aj vy zažili deň, kedy ste mali toľko práce, že ste ani nevedeli, kde vám hlava stojí. Po náročnom dni však dobre padne večer si vyložiť nohy a pozrieť si niečo dobré v telke, či prečítať pár strán z obľúbenej knihy. Čoraz viac Japoncov však niečo také nepozná. Pracujú, až kým nesiahnu na samé dno svojich síl. Neraz kvôli práci dokonca prichádzajú o život.
Prvý prípad sa objavil už v roku 1969
Japonci sú známi tým, že sú pracovitý národ. Zdá sa však, že to už celé zachádza priďaleko. Čoraz viac ľudí má zdravotné problémy preto, lebo sa doslova upracujú na smrť. Fenomén dostal pomenovanie karoši.
Prepracovanosť je tu u ľudí na dennom poriadku už desaťročia. Podľa portálu Observatory sa situácia zmenila najmä po ropnej kríze v roku 1973. Ľudia, ktorí dokázali pracovať viac ako 60 až 70 hodín týždenne, boli považovaní za obdivuhodných hrdinov. Už v roku 1978 na následky prepracovanosti zomrelo najmenej 17 ľudí, píše International Labour Organization (ILO).
Ako sa ale dozvedáme z archívu, prvý oficiálny prípad bol zaznamenaný ešte v roku 1969, kedy na následky mozgovej mŕtvice zomrel len 29-ročný muž. Pracoval pre jednu z najväčších japonských novinových spoločností. Až v roku 1987 však japonské ministerstvo zdravia uznalo, že ide o vážny sociálny problém, ktorému treba venovať pozornosť. Problém sa však nepodarilo zastaviť, ba práve naopak. V posledných rokoch naberá globálne rozmery a vymyká sa spod kontroly.
Skúmaniu fenoménu karoši sa sociologička Junko Kitanaka venovala už pred 30 rokmi. Už vtedy sa objavovali príbehy o biznismenoch (zvyčajne v strednom veku), ktorí pracovali toľko, až im napokon zlyhali orgány a padli mŕtvi v kancelárii, alebo radšej spáchali samovraždu, ako by mali tráviť hoc i len jediný ďalší deň prácou. Fenoménu, kedy človek spácha samovraždu, lebo už viac nedokáže zvládať pracovné tempo alebo podmienky, sa hovorí karojisatsu. Ľudí k tomu vedie priveľa práce bez adekvátneho ohodnotenia (aj práca do neskorých nočných hodín), ale aj následné medziľudské konflikty, pocit, že nad svojím pracovným životom nemajú žiadnu kontrolu a neistota.
Ľudia nevedia nájsť cestu von zo začarovaného kruhu
Zdá sa im, že zo začarovaného kruhu niet cesty von a nech pracujú hocikoľko, jednoducho to nestačí. Nech však sú pracovné podmienky akokoľvek príšerné, majú pocit, že nemôžu dať výpoveď.
Okolo roku 1990 však takých prípadov bolo len niekoľko a málokto rozumel tomu, prečo tí ľudia radšej zomrú, než by mali dať výpoveď, vyhľadať pomoc psychiatra či iného odborníka.
Prešlo 30 rokov a dnes pred následkami prepracovanosti varuje už aj Svetová zdravotnícka organizácia. Tá hovorí, že ľuďom, ktorí pracujú viac ako 55 hodín týždenne, hrozí omnoho vyššie riziko vzniku ischemických ochorení srdca či mŕtvice. V roku 2016 zapríčinili tieto ochorenia celosvetovo viac ako 745-tisíc úmrtí. Oproti roku 2000 je ich počet vyšší až o 29 %. Problém sa pritom týka najmä mužov (72 % úmrtí).
Problém je natoľko rozsiahly, že vznikla dokonca už aj horúca linka, informuje Wired. Tú môžu ľudia okrem iného využiť na to, aby sa od vlády domáhali odškodnenia za zdravotné ťažkosti, stres a iné problémy, ktoré im fenomén karoši spôsobil. Ročne pracovníci linky príjmu 100 až 300 takýchto hovorov, počet úrazov a úmrtí, ktoré zapríčinila prepracovanosť, však môže byť omnoho vyšší. Podľa archívu sa môže počet úmrtí súvisiacich s cerebrovaskulárnymi a kardiovaskulárnymi ochoreniami vo vekovej kategórii od 20 do 59 rokov vyšplhať ročne až na 35-tisíc. A najmenej 10-tisíc z nich súvisí práve s fenoménom karoši.
Boja sa následkov, voľné dni zrátajú na prstoch jednej ruky
Ako píše portál BBC, množstvo Japoncov spočíta na jednej ruke dni, kedy mali voľno a nepracovali. Napríklad, 33-ročný inžinier Hideyuki, ktorý v roku 2020 pracoval pre tokijskú technologickú spoločnosť, mal za celý predchádzajúci rok len 2 dni voľna a to napriek tomu, že ročne má nárok na 20 dní dovolenky. Ak to nie je absolútne nevyhnutné, jednoducho si voľné dni neberie, lebo si to nemôže dovoliť. Obáva sa toho, že by mu to nadriadení zrátali a mohlo by to dopadnúť zle.
Na pracujúcu spoločnosť sú kladené privysoké nároky a ľudia majú výčitky svedomia a pocity viny, ak nepracujú. Pomaly, ale isto sa z ľudí stávajú workoholici.
Odstrašujúcim príkladom je podľa ILO 34-ročný muž známy len ako Pán A. Pracoval pre spoločnosť na spracovanie rýchleho občerstvenia a týždenne odpracoval aj 110 hodín, čo je v priemere takmer 16 hodín denne. Zomrel na následky srdcového infarktu.
Pán B bol šoférom autobusu a ročne odpracoval viac ako 3 000 hodín. Vo veku 37 rokov zomrel na následky mozgovej mŕtvice. Najmenej 15 dní predtým, ako zomrel, nemal ani jediný voľný deň.
Ľudia vedia, že majú problém, no netušia, aký je vážny
Pán C posunul túto hranicu ešte ďalej, ročne odpracoval aj 4 320 hodín, vrátane nočných služieb. Zomrel na následky mŕtvice vo veku 58 rokov. Vdova, ktorá po ňom ostala, sa odškodnenia dočkala až 14 rokov po jeho smrti. Pán D, 22-ročný zdravotník, zomrel na následky srdcového infarktu po tom, čo päťkrát za mesiac slúžil počas zmien, ktoré trvali nepretržite 34 hodín.
Karoši zasahuje nielen priamo ľudí, ktorí priveľa pracujú, ale aj ich rodiny, ktoré sa oprávnene obávajú o zdravie a život svojich blízkych. Je dôležité, aby sa o tomto probléme hovorilo čo najviac. Ľudia totiž zvyčajne vedia, že ak pracujú priveľa, nie je to pre nich zdravé, málokto si však uvedomuje, čo všetko môže hroziť a aké je to nebezpečné.
Okrem toho, problém sa už dávno netýka len Japoncov, zasahuje ľudí takmer vo všetkých kútoch sveta. Preto, ak máte pocit, že je toho na vás priveľa, nebojte sa dopriať si pár dní voľna. Venujte sa tomu, čo vám robí radosť a v prípade potreby sa obráťte na pomoc odborníkov.
Nahlásiť chybu v článku