Pandémia nového koronavírusu mala dramatický dopad na množstvo emisií v atmosfére, vedci však nepredpokladajú, že by bol pozitívny trend dlhodobý. Na zníženie skleníkových vplyvov v atmosfére mali vplyv najmä karanténne opatrenia prijaté v uplynulých týždňoch hneď v niekoľkých krajinách sveta.
Nová štúdia vedcov z Univerzity vo východnom Anglicku publikovaná vo vedeckom časopise Nature odhaľuje dramatický pokles emisií v dôsledku aktuálnej pandémie. Celosvetovo podľa britských výskumníkov kleslo množstvo emisií vyprodukovaných za jeden deň v priemere o 17 % , čo predstavuje denný pokles o 17 miliónov ton oxidu uhličitého. Ako uvádzajú britskí výskumníci v tlačovej správe, počas vrcholu protipandemických opatrení na začiatku apríla sa množstvo produkovaných emisií dostalo na úroveň porovnateľnú s rokom 2006.
Pokles vďaka doprave a ekonomike
Rozsiahle protipandemické opatrenia v podobe zákazov či obmedzovania vychádzania, sociálnych kontaktov, ale aj utlmenie hospodárskej činnosti prinieslo v uplynulých týždňoch našej planéte ovocie. Z celkového zníženého množstva emisií pripadá podľa britskej štúdie takmer polovica (43 %) na osobnú a verejnú dopravu. Rovnaký podiel na znížení emisií má utlmenie priemyslu, výrazné obmedzenie leteckej dopravy prispelo k zníženiu mierou 10 %.
Podľa výsledkov sa počas vrcholu protipandemických opatrení pokles produkcie emisií v niektorých krajinách pohyboval aj na úrovni 26 %, globálny priemer sa nakoniec ustálil na 17 %. Vedci ale upozorňujú pred predčasným a zbytočným optimizmom.
„Obmedzenia viedli k drastickým zmenám vo využívaní energie a produkcii emisií CO2. Extrémne poklesy sklenníkových plynov však budú s najväčšou pravdepodobnosťou dočasné, nakoľko nie sú dôsledkom štrukturálnych zmien v hospodárstve, doprave či energetike,“ vysvetľuje Corinne Le Quéré z univerzity vo východnom Anglicku.
Najviac v Číne a USA
Vedci vo svojej štúdii zanalyzovali celkom 69 krajín, ktoré prijali menej či viac prísne protipandemické opatrenia a sú spoločne zodpovedné za produkciu 97 % globálnych emisií. Najvyššiu mieru poklesu produkcie skleníkových plynov zaznamenali vedci v Číne, nasledujú USA, Európa a India. Podľa predbežných kalkulácií bude pandémia zodpovedná za ročný pokles globálnych emisií o 4 až 7 %.
Vedci sa obávajú aj opačného efektu, ktoré môžu prijaté protipandemické opatrenia vyvolať. Opätovné rýchle naštartovanie ekonomiky môže podľa nich zvýšiť produkciu emisií aj nad rámec globálneho priemeru. Podľa klimatológov by však svet nemal v post-pandemickom svete zabúdať na hrozbu klimatickej zmeny a ciele, ktoré si jednotlivé krajiny v snahe znížiť celkové množstvo emisií určili v snahe prechodu na zelenú ekonomiku.
Nahlásiť chybu v článku