V západnej časti regiónu Abruzzy leží jedna z najúrodnejších plání celého Talianska. Rozsiahle polia rozkladajúce sa medzi mestami Avezzano a Ortucchio sú preslávené kvalitnými a chutnými poľnohospodárskymi plodinami na čele s odrodou zemiaku Fucine, chráneným ochranným geografickým označením. Úrodné údolie však kedysi vyzeralo celkom inak. Rozlievalo sa tu jazero Fucine, tretie najväčšie v celom Taliansku. A skrýva sa za tým fascinujúci príbeh.

Údolie v západnej časti talianskeho regiónu Abruzzy sa dodnes označuje za jazero Fucine, pritom sa tu žiadne jazero už takmer 150 rokov nenachádza. Tretie najväčšie jazero celého Talianska totiž v minulosti prinášalo viac škody ako úžitku. Fucine totiž nemalo žiadny prirodzený odtok, a tak sa často stávalo, že hladina jazera po výdatných dažďoch či topení snehu stúpla natoľko, že zaplavila okolité dediny. Ľudia tiež verili, že jazero je zdrojom ochorenia, ktoré dnes poznáme ako malária. A tak sa ešte starovekí Rimania rozhodli jazero vysušiť.

Najväčší tunel na 18. storočí

Rimania začali s vysušovaním jazera Fucine v roku 41. n.l.. Cisár Claudius dal vypracovať plány na vybudovanie obrovského odvodňovacieho kanálu, ktorý mal zmenšiť rozlohu a znížiť hladinu tretieho najväčšieho jazera na Apeninskom polostrove. Podzemný tunel dlhý 6 km viedol smerom na západ, naprieč horami jazero odvodňoval do rieky Liri, ktorá ústí v Tyrhenskom mori.

Claudiusov kanál stavalo 30-tisíc robotníkov, predpokladá sa, že mnoho z nich prišlo pri prácach o život. Stavba trvala viac ako 10 rokov a išlo o najdlhší tunel, ktorý kedy človek postavil. Tento titul odvodňovací kanál držal viac ako 18. storočí. Rozloha jazera sa po dokončení odvodňovacieho tunelu zmenšila zo 140 km² na 90 km².

Cisár Claudius po úspešnom dokončení unikátnej stavby zorganizoval priamo na hladine jazera Fucine obrovskú námornú bitku nazývanú naumachia. Predstaviť si to možno ako súboj gladiátorov v koloseu, akurát sa bojuje na vojenských lodiach priamo na vodnej hladine. V roku 52 sa na hladine jazera Fucine pri slávnosti otvorenia odvodňovacieho kanálu stretlo v boji 19 000 zajatcov otrokov a trestancov odsúdených na smrť.

Tretie najväčšie jazero zmizlo za 5 rokov

Odvodňovací kanál neskôr ešte rozšíril cisár Hadrianus, čím plochu jazera Fucine zmenšil podľa predpokladov na 57 km². Odvodňovací tunel však v nasledujúcich rokoch prestal plniť svoju funkciu a rozloha jazera sa postupne vrátila do pôvodného stavu. Predpokladá sa, že hlavnými dôvodmi bola absencia údržby po páde Rímskej ríše a zemetrasenie zo začiatku 6. storočia, ktoré kanál poškodilo.  Jazero tak opäť začalo zaplavovať okolité sídla a síce v nasledujúcich storočiach vzniklo niekoľko plánov kanál obnoviť, žiadny z nich realizovaný nebol.

Za to, že je dnes údolie na okraji mesta Avezzano jednou z najúrodnejších oblastí Apeninského polostrova vďačia Taliani švajčiarskemu inžinierovi menom Jean François Mayor de Montricher. Montricher v oblasti vybudoval nový odvodňovací systém, ktorý prepojil s pôvodnými časťami systému, ktoré neboli vplyvom mnohých storočí zničené. S odvodňovaním jazera sa začalo v roku 1873, do piatich rokov sa z jazera stalo 140 km2 úrodnej pôdy.

Z pozostatkov rímskeho odvodňovacieho kanálu je dnes v Avezzano obľúbená turistická atrakcia, unikátna stavba, ktorá bola viac ako 18. storočí najväčším unikátom svojho druhu je pritom jasne rozoznateľná aj na satelitných snímkach.

Pozri aj:

Takto sa stavala Eiffelova veža: Pozrite si unikátne historické fotografie

Amusing Planet