Pri prechádzke v prírode alebo počas túry po turistickom chodníku si môžeme na niektorých miestach, najmä tam, kde je dostatok skál, všimnúť, že tam niekto postavil z kameňov mohylu, tzv. kamenného mužíka. Aj keď to na prvý pohľad môže vyzerať ako nevinná zábava, nikdy by ste to nemali robiť.
Ako pripomína portál IFLScience, slovo mohyla pochádza zo škótskej gaelčiny a znamená doslova hromada kameňov. Kamenní mužíci mali v minulosti svoj význam, ktorý časom upadol. Ako nám prezradil námestník riaditeľa Správy Tatranského národného parku Peter Spitzkopf, tieto mohyly mali význam aj na území TANAP-u, ktoré sa využívali ako neoficiálny orientačný systém horolezcov pre výstupové a zostupové trasy.
Tento význam ale upadol po značení trás a stavanie mohýl či kamenných mužíkov je iba neduh, ktorý sa k nám pravdepodobne rozšíril zo zahraničia. Problémom je, že keď sa postaví jedna, tak sa odrazu začnú objavovať ďalšie. „Vplyvom davovej psychózy v duchu „malá kopa pýta viac“ vznikajú ďalšie a ďalšie podobné neželané výtvory,“ hovorí Spitzkopf.
Problém pre prírodu a ekosystém
Aj keď to na prvý pohľad pôsobí ako nevinná zábavka, nie je to tak. Okrem filozofie návštevy prírody, ktorá hovorí, že by miesto malo ostať rovnaké aj potom, ako sme ho navštívili, tak presúvaním nielen že sa mení tvar krajiny, no narušuje sa aj život niektorých živočíchov.
„Či už ide o kamene v koryte vodného toku, sutinové prúdy alebo kamene niekde na pôde, je vysoký predpoklad, že na nich zo spodnej strany alebo pod nimi niečo žije. Väčšinou ide o drobné nenápadné organizmy, ktoré pod skalami môžu hľadať úkryt pred predátormi, či slnkom a suchom. Na povrchu skál môžu rásť machy či lišajníky, ktoré sú utlačené a odumierajúce medzi naukladanými horninami. Poškodzujú teda aj vegetáciu a narúšajú pôdny kryt. Z pohľadu ochrany druhov a biotopov v chránených územiach je teda premiestňovanie hornín či dokonca stavanie kamenných mužíkov nežiaduce,“ poznamenáva Spitzkopf.
Pokojne ich rozoberte
Takéto stavby teda nie sú v prírode žiaduce, práve naopak. Nie sú prirodzenou súčasťou ekosystému a dokonca boli pozorované aj kamzíky, ktoré okolo kamenných mužíkov prechádzali a s nedôverou ich skúmali.
Ak ich uvidíte, Spitzkopf odporúča, aby ste ich jednoducho rozobrali. Pripomína však, že iba tie, ktoré sú na turistickom chodníku, alebo sú v jeho dosahu. Vhodné je tiež ich rozoberať s pokojom, teda ich nerozhadzovať zúrivo po okolí. Skúmaním okolia sa dá určiť približné miesto, kde sa nachádzali predtým a tam ich aj umiestniť.
Za ich stavanie môže byť aj pokuta
Spitzkopf prízvukuje, že úlohou strážcov TANAP-u nie je návštevníkov pokutovať, ale vysvetľovaním vychovať ku správnemu postoju, a aby si uvedomili dôsledky svojho nerozvážneho konania na živú aj neživú zložku prírody.
Aj tak, v prípade, ak by ste boli prichytení pri stavaní kamenných mužíkov a od svojho konania by ste ani po výzve strážca parku neupustili, mohol by pristúpiť aj k uloženiu pokuty.
„Pri ukladaní pokút sa vždy prihliada na mieru priestupku voči prírode a záujmom ochrany prírody. V blokovom konaní môže strážca národného parku udeliť pokutu v blokovom konaní až do výšky 300 eur,“ uzatvára Spitzkopf.
Nahlásiť chybu v článku