Rusko je najväčšou krajinou sveta. S rozlohou vyše 17-miliónov kilometrov štvorcových zaberá viac ako osminu zemskej súše. Rozprestiera sa na dvoch kontinentoch a na oboch zaberá väčšinu ich územia. Ak sa pozrieme na Európu, Okrem „veľkého Ruska“ na východe kontinentu, si môžeme všimnúť aj malé územie medzi Poľskom a Litvou označené ako Kaliningradská oblasť.
V článku sa dozviete:
- Prečo sa v Európe nachádza kúsok Ruska
- Ako vznikla Kaliningradská oblasť
- Prečo je oblasť pre Rusko dôležitá
- Aký má Kaliningrad v súčasnosti problém
Ako informuje TASR, vláda v litovskom Vilniuse v sobotu zakázala tranzit tovaru do ruskej Kaliningradskej oblasti cez svoje územie. Ide o tovar, na ktorý sa vzťahujú ekonomické sankcie Európskej únie. Spojené štáty toto opatrenie privítali. To pre ruské územie odrezané pevninou od Ruska znamená veľký problém. Prečo však Kaliningradská oblasť vznikla?
Až po 1945
Územie Kaliningradskej oblasti historicky nepatrilo Rusku. Pôvodne toto územie obývali staré pruské kmene. Keď v 19. storočí vzniklo Nemecké cisárstvo a Východné Prusko, táto oblasť bolo najvýchodnejším územím.
Po prehratej 1. svetovej vojne sa Prusko rozpadlo a oblasť sa od Nemecka oddelila. Sčasti sa stala súčasťou Litvy, avšak nástupom nacizmu k moci sa všetko začalo vracať do starých koľají. Obyvateľstvo bolo ponemčované a mestá premenované. Ústupom Wermachtu a následným prechodom Červenej armády toto územie mimoriadne trpelo a to čo nezničil Wermacht, tak zrovnali Sovieti.
Ako informovala agentúra TASR v staršom článku o osude tohto územia nemal dlho jasno ani samotný Sovietsky zväz. V rámci Postupimskej dohody Sovietsky zväz získal severnú časť východného Pruska. Územie sa vtedy delilo aj pre Poľsko a nedávalo sa dôraz na geografické podmienky, čo spôsobovalo viaceré problémy.
Pod rukou Stalina
Rusko v roku 1947 premenovalo bývalé nemecké mesto Königsberg na Kaliningrad a oblasť sa zmenila na Kaliningradskú, podľa sovietskeho predvojnového premiéra Michaila Kalinina. Z oblasti sa stala časť Ruska, napriek tomu, že s ním priamo nesusedila. Ostávajúce nemecké obyvateľstvo bolo vysťahované do Nemecka a do oblasti sa začali sťahovať najmä ruskí občania, ale tiež obyvatelia Bieloruska či Ukrajiny.
Pochopiteľne, všadeprítomnú nemčinu nahradila ruština a osud premenovania postihol aj iné mestá. Druhé najväčšie mesto bolo premenované na Sovietsk na počet Sovietskeho zväzu, ďalšie mesto dostalo meno Čerňachovsk podľa generála, ktorý zahynul v bitke pri Königsbergu.
Dôvod, prečo sa z Kalinigrdskej oblasti stalo priamo územie Ruska, bolo prozaické. Oblasť je strategicky veľmi významná. Sídli tu napríklad veliteľstvo ruskej Baltskej flotily.
Celá oblasť bola a aj stále je veľmi militarizovaná a azda nikoho neprekvapí, že tu boli a aj v súčasnosti sú rozmiestnené jadrové zbrane. Tie by, v prípade potreby, dokázali oveľa efektívnejšie a rýchlejšie zasiahnuť strategické ciele v Európe v porovnaní s odpaľovaním striel z veľkého ruského územia.
Kalingrad v modernej ére
Po rozpade Sovietskeho zväzu a hlavne po vstupe štátov Pobaltia a Poľska do Európskej únie a NATO, nastali pre obyvateľov Kaliningradskej oblasti náročné časy, ktoré vrcholia v súčasnosti. Sú doslova odrezaní a na území o veľkosti 15-tisíc kilometrov štvorcových, čo si môžeme predstaviť ako oblasť západného Slovenska zahrňujúcu Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj, žijú ľudia bez možnosti bezproblémového prechodu do Ruska. Po súši musia prechádzať minimálne cez dva štáty, pričom musia vstúpiť na územie EÚ. Ďalšou možnosťou je lodná doprava a plavba do Fínskeho zálivu.
Kaliningradská oblasť je tak často odkázaná sama na seba, no v mnohých prípadoch jej neostáva nič iné, ako sa spoliehať na svojho „veľkého ruského brata“.
To sa vojnou na Ukrajine, respektíve Špeciálnou vojenskou operáciou, ako Rusi inváziu na Ukrajinu, veľmi komplikuje.
Zákaz tranzitu
Litve totiž došla trpezlivosť a ako informuje TASR, zakázali tranzit tovaru do Kaliningradskej oblasti. Moskve sa to, pochopiteľne nepáči a včera si predvolali veľvyslanca EÚ v Moskve Markusa Ederera za „protiruské obmedzenia“ v podobe zákazu prepravy ruského tovaru cez územie Litvy do Kaliningradskej oblasti.
„Bola zdôraznená neprípustnosť takýchto krokov, ktoré narušujú príslušné právne a politické záväzky Európskej únie a vedú k eskalácii napätia,“ uviedol ruský rezort diplomacie vo vyhlásení. Moskva žiada, aby Litva tieto obmedzenia okamžite zrušila.
Ederer po stretnutí s ruskými predstaviteľmi uviedol, že vyzval Moskvu, aby „zachovala pokoj a vyriešila tento problém diplomaticky„, uviedla AFP s odvolaním na ruskú agentúru TASS.
Tajomník Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaj Patrušev v utorok povedal, že Rusko na nepriateľské akcie Litvy určite zareaguje. Moskva podľa jeho slov pripravuje „adekvátne opatrenia“, ktoré budú prijaté čoskoro. „Ich dôsledky budú mať veľmi negatívny dosah na obyvateľstvo Litvy,“ dodal.
Na tieto hrozby zareagoval aj Washington a vyhlásil, že Spojené štáty „skalopevne stoja“ za svojím záväzkom brániť Litvu ako člena NATO.
Dnes sa k situácii vyjadrila aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorej vyjadrenie vytvára opäť väčšiu mieru neistoty: „Ako jedna z hlavných otázok zaznieva, či bude reakcia (Moskvy) výlučne diplomatická. Odpoveď je: nie,“ povedala Zacharovová na pravidelnom tlačovom brífingu. „Odpoveď nebude diplomatická, ale praktická,“ dodala bez akýchkoľvek podrobností o tom, o aké opatrenia pôjde.
Nahlásiť chybu v článku