Stanica Tiangong-1, alebo teda „nebeský palác“, bola do vesmíru vypustená v roku 2011 a tento čin dostal nálepku „silný politický symbol“, a to aj preto, že Čína mala veľké ambície dostať sa do vesmíru a stať sa tzv. vesmírnou veľmocou. Správy, ktoré sme sa dozvedeli, však nie sú veľmi pozitívne. Vesmírna stanica mieri späť na Zem a Čína nad ňou viac nemá kontrolu a momentálne obieha Zem vo výške cca 370 kilometrov.

Nevie sa kedy, kde, a ani to, aké veľké škody môže napáchať. Čínska vláda sa k tomuto problému vyjadrila nasledovne: „Podľa našich predbežných kalkulácií a analýz by mala väčšina vesmírnej stanice zhorieť v atmosfére, no niektoré väčšie a ťažšie časti by mohli zasiahnuť aj Zem.“ Celé mesiace sa špekulovalo o tom, že Čína stratila kontrolu nad stanicou v dôsledku technickej alebo mechanickej poruchy. Neskôr sa skutočne potvrdilo, že Čínska Národná Vesmírna Agentúra (CNSA) sa so svojou stanicou nedokáže viac spojiť. Správa o tom, že stanica sa vracia späť na Zem, prišla od astrofyzika z Harvardu Jonathana McDowella.

Podľa jeho slov sa nedá presne určiť, kedy a kam dopadnú trosky stanice. Dokonca to nebudeme vedieť ani dva dni vopred. Predbežné odpovede na otázky prídu cca 6 hodín pred dopadom, čo nie je veľmi potešujúca správa. Taktiež je ale možné, že zmena atmosferických podmienok „postrčí“ stanicu, ktorá nakoniec nemusí zasiahnuť pevninu, ale skončí niekde v oceáne, prípadne mimo obývaných oblastí. To všetko sú však len prognózy, ktoré zatiaľ nie sú potvrdené.

V súčasnosti úrady neustále stanicu monitorujú a v prípade potreby zverejnia svoje prognózy na medzinárodnej úrovni. Čínske úrady síce pripúšťajú, že je možné, že trosky zasiahnu Zem a môžu tak vzniknúť škody na majetku, na druhej strane ubezpečujú obyvateľov, že sa nie je čoho obávať. CNSA vyhlásila, že vesmírna stanica splnila na 100% svoju historickú misiu a vo vesmíre bola až o 2,5 roka dlhšie ako sa na začiatku plánovalo. Uvidíme teda, aké škody vesmírna stanica napácha a dúfajme, že jej pád nebude mať katastrofické následky.

interez.sk (Lucia M.), theguardian.com