Komerčné rádiá ich hrávať nezvyknú, no aj tak ich pozná aj ten, čo Rádio_FM, ktoré ich hráva najviac, nepočúva. V playlistoch jedného z okruhov verejnoprávneho rádia sú doslova varení pečení. A to isté sa dá povedať aj o ich pôsobení na slovenskej hudobnej scéne, ktorú úspešne dobýjajú už viac ako dekádu. Kapela Billy Barman pred pár mesiacmi vydala už štvrtú štúdiovku, ktorú aj počas leta predstaví na koncertoch po Slovensku.
Kam sa za desať rokov od vydania debutového albumu Noční jazdci jedna z najžiadanejších slovenských kapiel Billy Barman posunula? Ako vznikal ich najnovší štúdiový počin Zlatý vek, čo tento rok pre svojich fanúšikov pripravili a aké majú vzťahy s ostatnými domácimi kapelami? To všetko a ešte viac nám v krátkom rozhovore prezradil jeden z dvoch frontmanov kapely, Jozef Vrábel.
Na scéne ste 12 rokov, za ten čas ste stihli vydať štyri albumy a jednu „lajfku“. Ako by si zhodnotil vaše doterajšie fungovanie na hudobnej scéne?
Ako prekvapivo úspešné a zároveň spontánne, niekedy až chaotické. Myslím, že na začiatku nikto nečakal, že by tento projekt mohol trvať tak dlho a fungovať takto seriózne. Dnes už fungujeme skoro ako firma. Máme kalendárik, manažéra, vlastných technikov, zvukárov a tak ďalej.
Vy ste ale začínali tak viac-menej tajomne, mali ste pripravenú back-up story o dvoch libertínoch – Millym a Vanillym. S týmto ste vydali aj prvé tri piesne na debutovom EP. Prečo bol celý tento príbeh potrebný? Šlo o nejaký taktický krok ako sa dostať do povedomia?
Bolo to potrebné preto, že v tom čase sme všetci hrali vo svojich domovských kapelách, Ďuro mal kapelu Cliché, ja som mal Vetroplach, postupne prišli ďalší chalani z iných kapiel, potrebovali sme sa odlíšiť, nechceli sme, aby ľudia o nás hovorili – to je ten z Vetroplachu s tým z Cliché. Billy Barman vznikol ako bočný projekt, ako sranda, haluz, ale, samozrejme, sme do toho išli naplno. Myslím, že nikto nečakal, aspoň ja určite nie, že odozva bude taká silná. Keď sme zistili, že naša nová kapela je slávnejšia než tie pôvodné, tak už nebol dôvod mystifikovať a prihlásili sme sa k svojim pravým menám.
Napokon to ale všetko dobre vypálilo a záujem o vás začal rapídne stúpať a dnes ste – dovolím si tvrdiť – jednou z najžiadanejších kapiel na slovenskej scéne. Nedávno ste vydali v poradí štvrtú štúdiovku a je na nej veľmi badateľný posun od gitár na debute až k akémusi hudobnému experimentovaniu.
V čase písania našich prvých skladieb, čiže niekedy v roku 2007-2008 sme fičali na Babyshambles, Arctic Monkeys a podobných kapelách, no a niečo také sme aj chceli hrať. Energický, nenáročný, drzý a zároveň vtipný indie rock. Postupne sme začali počúvať čoraz viac inej hudby, elektroniky, hip-hopu, soulu a najmä v štúdiu sme začali využívať aj postupy napríklad tanečnej hudby. Čiže ten vývoj bol postupný a úplne prirodzený. Napriek všetkému, stále sme živá kapela, gro nášho zvuku stále stojí na živých nástrojoch.
Ako vznikal Zlatý vek?
Skladby na nový album vznikali postupne, tak ako to robíme vždy, po takých trojičkách. Vždy, keď máme tri skladby, ideme ich nahrať. Prvé tri boli Doba doba, Bernard a Červená armáda, potom ďalšie tri a potom zvyšok.
Inšpirácia je všade naokolo, museli by sme ísť skladbu po skladbe. Napr. Bernard vznikol na objednávku pre film o 11-ročnom chlapcovi, Červená armáda bolo zasa zadanie od Lousyho Aubera pre jeho projekt červenej armády, ktorý vymyslel pre festival Grape. Nejakí recenzenti písali, že celým albumom sa vinie motív starnutia, alebo teda dospievania, v našom prípade asi skôr zrenia. Tak zrejme je to tam, zrejme to nejak prežívame, preciťujeme a potom sa to odráža v textoch.
Ako vôbec vyzerá váš kreatívny proces? Skladáte všetko spolu, naraz alebo jeden prinesie nápad na hudbu, druhý na text a potom to všetko dávate dohromady?
Je to rôzne. Niekedy s Jurajom začíname s čistým papierom, len si sadneme s fľašou vína ku klavíru a snažíme sa niečo vymyslieť, inokedy niekto prinesie nejaký nápad, ktorý potom spolu rozpracúvame. A občas niečo vypadne z jamovania na chalupe.
Pri nahrávaní môžu vzniknúť desiatky minút, niekedy aj hodín materiálu, ktorý ale nie vždy má to šťastie, že sa na album napokon aj dostane. Tvoríte veľa takéhoto „odpadu“? Máte v zálohe nejaké nikdy nevydané demá, ktoré niekedy pri špeciálnej príležitosti vytiahnete a vydáte?
Odpad to dotiahne maximálne po demo, ďalej sa to nedostane a čo sa mňa týka, tak tie demá by som radšej nezverejňoval. Nemáme žiadnu štúdiovú nahrávku, ktorú sme nepoužili. Ale sú skladby, ktoré sme nikdy nenahrali.
Čo je napríklad aj prípad skladby Hana, ktorú od vás fanúšikovia často pýtajú, poznajú jej text, ale v štúdiovej verzii nikdy nevyšla.
Áno – Hana. Občas sa nájdu takí, ktorí nám napíšu, aby sme Hanu nahrali. Možno raz.
Medzičasom sa z vás stali aj otcovia. Ovplyvnili tieto životné zmeny nejakým zásadným spôsobom to, o akých témach piesne robíte? Aspoň teda ja mám taký pocit, že prvý a druhý album bol taký viac o flámoch, posledné dva sú pokojnejšie, aj texty sú o iných, vážnejších veciach.
Zrejme to tak bude. Ono je to obrovská zmena v živote človeka, takže logicky to zasahuje do toho, ako veci vnímaš a tým pádom sa to musí prejaviť v textoch. Aj keď podľa mňa ten nočný život je v textoch stále prítomný, keďže aj my sme stále súčasťou nočného života.
Zlatý vek ste vydali v čase koronakrízy. Kvôli tomu ste museli presunúť aj plánované turné po Slovensku a Česku na jeseň. Počas leta sú stopnuté aj všetky väčšie festivalové podujatia, priestor však dostanú menšie koncerty v kluboch, na terasách a podobne. Chystáte pre fanúšikov niečo aj z vlastnej iniciatívy?
Zopár menších akcií v lete by sme mali hrať. Vďaka uvoľneniu opatrení môžeme od júla konečne hrať pred ľuďmi. My sme to hneď využili a 8. júla pokrstíme náš nový album na Tyršáku, pod Starým mostom, kapacita je striktne 1000 ľudí. Koncert je vypredaný, už sa veľmi tešíme. Aj na after, ktorý bude na lodi.
Aké máte zatiaľ ohlasy na čerstvo vydaný album?
Zatiaľ fajn, recenzií vyšlo len zopár, ale pozitívnych, fanúšikovia píšu, že OK. Ale skúškou správnosti budú až živé koncerty.
Niečo z reakcií vašich hudobných kolegov ste dávali na Instagram. Čo možno mnohých prekvapilo, bola reakcia Ivana Táslera, ktorý svojou hudbou pláva skôr v komerčnejších vodách šoubiznisu. Sú Billy Barman a IMT Smile v zákulisí spriatelenými kapelami?
Jasné, poznáme sa skoro s každým na scéne a všetci sú úplne v pohode. Táslerovci, Peter Bič, Katka Knechtová, bavíme sa, rešpektujeme sa. Všetci sme na jednom piesočku, ktorý je akože rozdelený na komerciu a alternatívu, ale v konečnom dôsledku sa stretávame v backstagei na tých istých akciách a to remeslo je to isté. Samozrejme, že ja osobne dávam prednosť skôr Rádiu_FM, ale nemám problém oceniť kapelu ako IMT Smile.
No a čo Desmod? Tam sú vzťahy v pohode po pesničke o jej frontmanovi? (úsmev)
Pesnička Mário Kollár nebola o hejtovaní Kulyho, skôr sme reagovali na to, že v tom období (v rokoch 2009-2010) ste otvorili chladničku a vypadol odtiaľ Desmod. Boli všade. Ja osobne som vtedy Kulyho ani osobne nepoznal a nemal som žiadny problém s ním ako človekom. Potom neskôr sme sa stretli na jednom festivale, vysvetlili sme si to a on to zobral úplne v pohode.
Vrátim sa ešte k vašim začiatkom. 24. novembra ubehne 10 rokov od oficiálneho vydania vášho prvého albumu Noční jazdci. Ten ako jediný z vašich radových albumov nevyšiel na vinyle. Na jeseň ste zároveň posunuli aj vaše turné k Zlatému veku. Bude návštevníkov koncertov čakať niečo špeciálne v podobe dvojitej oslavy Noční jazdci x Zlatý vek?
Fíha, to som ani nevedel! Takže 10 rokov. Super. Musíme sa nad tým zamyslieť. Nejakým spôsobom si to určite treba pripomenúť. Dík za tip! (úsmev)
To, že ste sa za ten čas strávený na hudobnej scéne zmenili vy, je zreteľné z vašej tvorby. Máte pocit, že sa spolu s vami zmenila aj vaša základňa fanúšikov? Stretávate na koncertoch v prvých radoch tie isté tváre alebo sa to mení? Starne vaše publikum spolu s vami?
Pravdupovediac, neviem. Predné rady sa určite obmieňajú, lebo tam idú zväčša tí mladší. Ale verím, že aspoň zopár tých pôvodných fanúšikov ostalo s nami až doteraz.
Bude to tak aj povedzme o 10 rokov? Kde sa ako kapela vidíte o ďalšiu dekádu a kedy má ísť podľa teba kapela do dôchodku?
Fuuu, tak nad týmto ja naozaj nepremýšľam. Ale ak budeme oslavovať 20 rokov existencie a ešte stále dokážeme vypredať MMC, tak bude dobre. Kapela nemusí nikam chodiť. Kým to tých ľudí spolu baví, tak nech hrajú.
Nahlásiť chybu v článku