Nie je cestovanie ako cestovanie a zážitky Jozefa Krajňáka, ktorý navštívil cez 80 krajín, sú toho jasným dôkazom. Podarilo sa mu napríklad dostať sa stopom na najchladnejšie obývané miesto na zemi — do Ojmiakonu a svoje zážitky z tohto dobrodružstva zhrnul v knižnej expedícii Stopom na najchladnejšie miesto na zemi, ale navštívil aj Etiópiu, kde zúri občianska vojna. No počuli ste už o Balúčistane? Ak nie, nie ste v tom sami. Ide o najchudobnejšiu časť Pakistanu, ktorú Jozef okúsil na vlastnej koži. Absolvoval vojenskú eskortu cez toto územie a počas ochranného sprievodu musel byť zavretý v betónových bunkroch ohradených štvormetrovými stenami či drôtom. 

Možno vám teraz vŕta v hlave, prečo Jozefa lákajú práve takéto miesta, ktorým môžeme dať prívlastok extrémne. „Tieto “extrémne” lokality sú pre mňa zaujímavé práve preto, že keď tam prídem, tak už mi také extrémne nepripadajú,“ vysvetľuje Jozef.

„Tento fakt, možno klišé, som si overil hádam vo všetkých destináciách toho typu a musím sa priznať, že práve na miestach, ktoré majú prívlastok “bezpečné”, sa mi udiali tie najhoršie cestovateľské pohromy,“ priznáva.

Jozef strávil v Balúčistane päť dní, počas ktorých bol ubytovaný na policajných staniciach a v bunkroch, kde platilo len jedno pravidlo — nevychádzať von.

Balúčistan si mal vo svojom hľadáčiku dlhšie. Ako si sa dozvedel, že vôbec existuje a čím ťa lákal?

Dozvedel som sa o ňom od zahraničných cestovateľov, ktorých som postretával v rôznych kútoch sveta a ich príbehy ma veľmi fascinovali. Samotná cesta bola kedysi takzvaný „hippie trail“, takže ňou kedysi, keď to bolo trochu bezpečnejšie, prešlo mnoho cestovateľov.

Lákala ma hlavne preto, lebo ju pakistanská vláda stále udržiava “priechodnú” a aj napriek potenciálnemu nebezpečenstvu ju je stále možné prejsť, aj keď len v sprievode ozbrojenej ochranky.

Prečo je Balúčistan nebezpečný?

Balúčistan je najchudobnejšia časť Pakistanu a hraničí tiež s nie veľmi dobre rozvinutou častou Afganistanu. Na tomto niekoľko tisíc kilometrov dlhom úseku nie je medzi týmito krajinami ani žiaden hraničný plot či iná bariéra. Je to skutočne územie nikoho, tisíce hektárov púšte, cez ktorú sa pašuje ópium, zbrane a iné nelegálne veci. V Balúčistane bolo tiež veľmi populárne unášať turistov, a to hlavne na tú afganskú stranu. Tieto veci už teraz vďaka opatreniam pakistanskej vlády nehrozia.

Ako vyzerala tvoja príprava? Čo všetko jej predchádzalo?

Okrem klasickej cestovateľskej výbavy ako karimatka a spacák som potreboval len víza do Pakistanu. Príprava však tiež spočívala v nabalení trvanlivých potravín. Napriek tomu, že raz za deň tu máte možnosť ísť v sprievode ochranky na nákup na miestny trh, chcel som byť pripravený.

Kedy si túto cestu podnikol a ako dlho si v Balúčistane pobudol? Hovoríš, že išlo vlastne o niekoľkodňový prevoz…