Podľa pred niekoľkými desaťročiami objavených dokumentov svoje činy nikdy neľutoval a do posledného dňa života veril v nacistickú ideológiu. Josef Mengele nezískal prezývku Anjel smrti náhodou. Z histórie nacistického Nemecka patrí k najzvrátenejším a najdrastickejším osobnostiam a to najmä vďaka svojím lekárskym experimentom na nevinných ľuďoch v koncentračnom tábore Auschwitz. Josef Mengele zomrel 7. februára 1979, teda presne pred 40 rokmi.
Anjel smrti sa narodil v roku 1911 v nemeckom meste Günzburg. Josef Mengele pochádzal z dobre zabezpečenej rodiny, po pravde, z jednej z najvplyvnejších a najbohatších z celého mesta. Svedčí o tom aj fakt, že v Günzburgu nájdete dodnes ulicu pomenovanú po Josefovom otcovi Karlovi, ktorého strojárska firma Mengele bola najväčším zamestnávateľom v meste. S takýmto zázemím bolo jasné, že Josef vyštuduje tie najlepšie školy v Nemecku.
Vážený vedec, vážený vojak
Mengele bol počas svojej profesijnej kariéry váženým vedcom, lekárom aj vojakom. Už krátko pred získaním doktorátu z medicíny sa Mengele, ako vedecký asistent, dostal do novootvoreného Ústavu tretej ríše pre dedičnosť, biológiu a rasovú čistotu. Tu pracoval pre Otmara von Verschuera, uznávaného genetika, veľkého fanatika politiky Adolfa Hitlera a odborníka na výskum dvojčiat. Zrejme práve u Verschuera našiel Mengele inšpiráciu pre svoje ďalšie výskumy. A bol to práve Verschere, ktorý neskôr z čela Ústavu financoval Mengeleho prácu v koncentračnom tábore. Písal sa rok 1938 a Anjel Smrti získava titul doktora za prácu Rodinný výskum rozštepu hornej pery, horného podnebia a ďasna.
Osvienčim a „vedecké experimenty“
V máji 1943 sa Josef Mengele stal šéflekárom v nemeckom nacistickom koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau v Poľsku. Počas dvoch rokov bol priamo zodpovedný za smrť 400-tisíc väzňov. Bol to totiž on, kto rozdeľoval ľudí z transportov na dve skupiny. Tých, ktorí boli „vhodní“ na prácu a lekárske experimenty a na tých, ktorých kroky putovali priamo do plynových komôr.
Dostať sa do skupiny ľudí putujúcich do ordinácie doktora Mengeleho síce znamenalo momentálne prežitie, no nešlo o žiadne víťazstvo. Historici sa domnievajú, že hlavnou úlohou Mengeleho od Ústavu tretej ríše pre dedičnosť, biológiu a rasovú čistotu bolo zvýšiť pravdepodobnosť, že nemecká žena počne a porodí dvojičky. Mengele sa tiež priam až chorobne zaujímal o liliputánov. V Osvienčime mal vlastnú „trpasličiu rodinu“, liliputánsku hereckú skupinu na ktorej členoch svoje experimenty prevádzal.
Koniec vojny
Na sklonku vojny Mengele Osvienčim opustil a krátko pracoval v tábore Gross-Rosen na vývoji vakcíny proti škvrnitému týfusu. V apríli 1945 sa v stredných Čechách pridal k ustupujúcim jednotkám Wehrmachtu. Nakoniec však skončil v rukách Spojencov ako vojnový zajatec. Keďže však na rozdiel od iných príslušníkov SS, nemal na tele vytetovanú svoju krvnú skupinu, Spojenci netušili akého vysokopostaveného nacistu vo svojich rukách majú a z väzenia ho prepustili.
Útek do Južnej Ameriky
Po druhej svetovej vojne sa Mengelemu podarilo uniknúť pred spravodlivosťou. cez Taliansko sa za doteraz nie celkom objasnených okolností dostal do Argentíny, neskôr do Paraguaja a potom do Brazílie. Tam v rokoch 1961-1975 pôsobil pod iným menom v Serra Negre ako správca majetku emigrantov z Maďarska, ktorí poznali jeho pravú identitu. Mengele bol po druhej svetovej vojne jedným z najhľadanejších vojnových zločincov. Chytiť ho sa nepodarilo ani izraelskej tajnej službe Mossad.
Smrť Anjela smrti
Pravdepodobným dátumom Mengeleho úmrtia je 7. február 1979, keď ho pri plávaní v mori postihla mozgová príhoda. Medzinárodný vyšetrovací tím v roku 1985 dokázal, že Mengele prevzal identitu svojho starého nemeckého kolegu – nacistu Wolfganga Gerharda. Pod týmto menom ho v roku 1979 pochovali. Jeho totožnosť potvrdili neskôr aj zubné záznamy.
.jpg){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku