Zaradil sa medzi diela, ktoré si ľudia budú pamätať ešte dlho, niektorí v dobrom, iní zase v zlom. Navyše, mnohí výkon Joaquina Phoenixa porovnávajú s Heathom Ledgerom, postava Jokera má však svoje korene v časoch, kedy mohli ľudia na plátnach sledovať len nemé filmy.
Kde vzali inšpiráciu tvorcovia z DC Comics?
Či už sa vám film Joker páčil alebo nie, isté je, že Joaqin Phoenix si za svoj herecký výkon jednoznačne zaslúži poklonu. Aj preto mnohí predpokladajú, že na udeľovaní Oscarov, ktoré sa odohrá v noci z 9. na 10. februára, takmer iste dostane ocenenie. Posmrtne za stvárnenie postavy Jokera dostal v roku 2009 ocenenie aj Heath Ledger, ak sa teda predpovede naplnia, druhýkrát v histórii dostanú prestížneho Oscara dvaja herci za stvárnenie rovnakej fiktívnej postavy v dvoch rôznych filmoch. Prvými boli Marlon Brando a Robert De Niro, ktorí stvárnili Vita Corleoneho vo filmoch Krstný otec.
Čo sa však Jokera týka, vedeli ste, že jeho korene siahajú do čias, kedy sa na plátnach hrali len nemé filmy? Ako informuje portál Daily Mail, písal sa rok 1940, keď si tvorcovia v dielni DC Comics lámali hlavy nad tým, proti akému zloduchovi by mal bojovať slávny hrdina Batman. Inšpirácia prišla, keď jeden z tvorcov natrafil na fotografiu herca Conrada Veidta, ktorý si v roku 1928 zahral vo filme Muž, ktorý sa smeje. Dielo vzniklo na základe novely spisovateľa Victora Huga.
Conrad Veidt hral vo filme muža Gwynplaina, ktorý mal kruto znetvorené ústa, následkom čoho mal na tvári trvalý, desivý úškľabok. Keďže sa ho ľudia báli, no zároveň boli jeho vzhľadom fascinovaní, skončil muž ako cirkusová atrakcia. Tak sa zrodil Joker a postupne sa vyvíjal do podoby, v akej ho poznáme dnes. Aj tvorcovia filmu Joker z roku 2019 priznali, že inšpiráciu čerpali práve v diele z roku 1928.
Muž, ktorý sa smeje
Podobne ako Gwynplain, aj Joker je poľutovaniahodná figúra, do ktorej si ľudia radi kopnú. Trpí ochorením, ktoré ho núti smiať sa v tých najmenej vhodných chvíľach a to, spolu s tým, ako sa k nemu správajú ľudia, odhalí jeho temnú, vražednú stránku. Aj keď však bol Gwynplain, inšpirácia Jokera, poľutovaniahodnou postavou, Veidt mal od zloducha ďaleko.
Conrad Veidt sa narodil v roku 1893 v Berlíne a vďaka chudej, vysokej postave a orliemu nosu sa v dospelosti stal ideálnym stvárniteľom hororových postáv. Získal si dokonca prezývku „Démon strieborného plátna“. Keď sa presťahoval do Hollywoodu, jeho sláva začínala nadobúdať obrovské rozmery, postupom času však ľuďom začal prekážať jeho nemecký prízvuk a Veidt sa musel vrátiť do Nemecka.
Goebbels ho plánoval zabiť
V roku 1933 dokonca súhlasil s tým, že si zahrá v židovskej romantickej dráme s názvom Jew Suss, aj keď na neho Nemci tlačili a snažili sa ho prinútiť, aby úlohu v britskom filme odmietol. Nemci robili všetko pre to, aby Veidtovi zabránili vo filme hrať, bola mu uložená domáca väzba a bolo uverejnené vyhlásenie, že Conrad je príliš chorý na to, aby kamkoľvek cestoval. Šepkalo sa dokonca, že ho Goebbels plánoval zabiť.
Stal sa z toho medzinárodný incident a britská vláda robila všetko, čo mohla, aby Nemci Conrada pustili za Ilonou, ktorá bola v tom čase už v Londýne. Nemci herca napokon prepustili, prehlásili však, že je to vlastizradca, ktorý sa už nikdy nesmie vrátiť do Nemecka. Zdá sa však, že Veidtovi to neprekážalo, prijal totiž britské občianstvo a jeho kariéra sa opäť dala do pohybu. Po celý zvyšok života podporoval britskú vládu v boji proti nacistom až do roku 1943, kedy vo veku 50 rokov náhle zomrel na následky infarktu.
Aj vďaka tomuto mužovi však vznikla postava Jokera, ktorá od tých čias prešla dlhú cestu. Z postavy, ktorá mala byť úhlavným nepriateľom Batmana, sa napokon stala hlavná postava filmu, v ktorej niet po Batmanovi ani stopy.
Daily Mail
Nahlásiť chybu v článku