Geniálnym mysliam nie je vždy dopriate kompletné šťastie. Často podliehajú nemilým osudom, závislostiam či chorobám. John Forbes Nash nebol výnimkou, no napriek všetkým komplikáciám, ktoré mu život hádzal pod nohy prežil dlhý a plnohodnotný život. Od malička pociťoval veľkú vášeň voči rôznym vedeckým obrom, známy sa stal najmä pre svoju prácu v oblasti teórie hier, diferenciálnej geometrie či Nashovej rovnováhe. Počas svojho života pôsobil na MIT a Princetone, avšak jeho duševná porucha mu prácu skomplikovala na takmer 30 rokov.
Pôvodom Američan, srdcom a mysľou matematik, duševne zúbožený, no stále veľký človek. Narodil sa v oblasti Apalačských vrchov, počas detstva trávil veľa času osamote, vo svojej izbe. Tú si vďaka svojej skúmavej povahe a láske k vede pretvoril na malé, improvizované laboratórium. Práve tento fakt urobil z Johna outsidera. Vo veku devätnástich rokov už mal Nash hotový magisterský titul, ktorý získal na Carnegie Institute of Technology, ktorý je dnes známy ako Carnegie-Mellonova univerzita. Neskôr bol prijatý na Harvard, no rozhodol sa pre Princton,vďaka ktorému mohol ostať bližšie k svojej rodine v Západnej Virgínii. Na Princetone začal pracovať na teórii rovnováhy, ktorá sa neskôr preslávila ako Nashova rovnováha. Doporučenie, ktoré ho na Princeton dostalo bolo veľmi stručné. „Je to matematický génius,“ napísal Richard Duffin, profesor z jeho predošlej univerzity.
Medzi jeho najvýznamnejšie práce patrí zmienená teória hier. Herní teoretici začali používať koncept Nashovej rovnováhy, aby analyzovali výsledok strategického záujmu. Ten je ovplyvnený rôznymi rozhodujúcimi ukazovateľmi. Táto teória poskytuje spôsob, ktorým sa dá predpovedať, čo sa stane pokiaľ viacerí hráči, teda v praxi ľudia a spoločnosti, urobia nejaké rozhodnutie v rovnakom čase nezávisle od seba. Cieľom je teda zistiť, azda výsledok závisí od jednotlivých rozhodnutí hráčov. Táto teória našla využitie aj pri prieskume dopravného toku, finančných kríz, fungovania aukcií či rôznych marketingových stratégiách.
Po rokoch, ktoré strávil Nash matematickým výskumom, sa prvýkrát objavili jeho zdravotné problémy. Stalo sa tak v roku 1959, v rovnakom čase, keď o ňom časopis Fortune napísal ako o novej matematickej hviezde. Mal 30 rokov keď schizofrénia tvrdo udrela po pohodlí jeho každodenného života. Krátko potom, ako jeho žena Alicia otehotnela, začal podliehať náhlym zmenám správania. Spočiatku ho zmohla silná paranoja, ktorá sa pretvorila do obáv, ktoré zahŕňali komunistické konšpirácie. Práve vďaka svojej žene bol o pár mesiacov prvýkrát hospitalizovaný.
Vďaka svojim priateľom získal miesto na University of Boston, kde sa stretával so psychiatrom. Ten mu predpísal anitpsychotiká, vďaka ktorým sa začal jeho zdravotný stav zlepšovať. V roku 1970 však tieto lieky vysadil, pretože mal strach, že vedľajšie účinky týchto liekov ovplyvňujú jeho myslenie. To malo za dôsledok, že sa mu prinavrátili rôzne príznaky blúznenia. Keď sa vrátil na Princeton, stal sa známym medzi študentmi ako záhadná postava, ktorá uprostred noci čmára po tabuliach tajomné rovnice, preto získal prezývku „Fantóm“. Počas osemdesiatych rokov sa začal Nashov stav zlepšovať. Jeho blúznenie sa zmiernilo a znova sa dokázal adaptovať na život v okolitom svete. Podarilo sa mu úspešne vysadiť lieky a v roku 1994 získal cenu Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela.
V roku 2001 bol podľa jeho života natočený film s názvom Čistá Duša, v ktorom Nasha stvárnil Russell Crowe. Réžie sa ujal kultový Ron Howard a film bol natočený na motív biografickej knihy Sylvie Nasar. Na natáčaní filmu sa zúčastnil aj samotný Nash. Rovnica, ktorú riešil Crowe na tabuli bola vlastnoručnou Nashovou prácou. V roku 2015, po návrate z Nórska, John aj so svojou ženou utrpeli tragickú nehodu, keď ich taxikár nezvládol riadenie a havaroval na ceste z letiska v New Jersey.
en.wikipedia.org, csfd.cz
Nahlásiť chybu v článku