A boj o moc a nadvládu tu vždy bol, je a aj vždy bude. Ináč to nebolo ani po roku 1600, kedy sa otvárali nové možnosti v cestovaní či obchodovaní, a svet rýchlo napredoval. Podobne aj Holandsko rýchlo napredovalo a v roku 1653 si tamojší ľud zvolil do čela vlády muža, ktorého meno vám možno veľa nehovorí. Bol to Johan de Witt a jeho vtedajšiu funkciu môžme prirovnať k dnešnému premiérovi.

Napriek tomu, že si ho pamätá len málokto, bol jedným z najvýznamnejších diplomatov vtedajšieho sveta a šikovnými taktikami a múdrym vládnutím dokázal pozdvihnúť ekonomiku malého národa, ktorý v tom čase pozostával len z 2 miliónov občanov. Okrem toho sa pokúšal udržať na uzde dvoch najväčších susedov, Francúzsko a Anglicko, no v tomto ohľade už toľko šťastia nemal. Napriek tomu, že mier s Anglickom sa mu podarilo uzavrieť hneď dvakrát, a to v roku 1654 a následne ešte raz v roku 1667 v rámci Bredskej zmluvy. V roku 1669 sa mu dokonca podarilo vytvoriť trojalianciu s Anglickom a so Švédskom. Napokon to však boli práve Angličania, ktorí zapríčinili jeho nepeknú smrť.

Na čele Anglicka bol v tom čase princ William III., ktorý patril k tzv. oranžistom, kým de Witt bol republikán, čo sa Angličanom príliš nepozdávalo. Francúzsko sa jedného dňa rozhodlo, že zaútočí a ľud sa s prosbami o pomoc a ochranu obracal priamo na princa Williama III. V tom čase sa de Witt stal čiernou ovcou, pretože jeho brat Cornelis bol obvinený z pokusu o vraždu princa a skončil vo väzení. De Witt chcel svojho brata vo väzení navštíviť, to však nemal robiť. Pred väznicou sa zhromaždil dav ľudí a požadoval, aby v putách skončil aj samotný Johan. Z nejakého dôvodu sa vojaci, ktorí väzenie strážili rozhodli, že opustia svoje stanoviská.

Hovorí sa, že dav rozzúrených ľudí vtrhol do väznice, bratov Johana a Cornelisa de Wittovcov rozsekal a zjedol. Pri zhromažďovaní výpovedí sa jeden z účastníkov mal dokonca vyjadriť, že zjedol očnú buľvu jedného z bratov.

Aj keď ide zrejme o prehnanú a prikrášlenú verziu príbehu, ľudia vedeli byť v minulých storočiach skutočne krvilační a krutí a z miesta vraždy si neraz brali suveníry. Po smrti kráľa Karola I. si napríklad ľudia odnášali vreckovky namočené v jeho krvi.

Pozri aj: Pacienti tam ležali vo výkaloch a boli spútaní aj niekoľko mesiacov. Psychiatrický ústav Byberry bol skutočným hororom, aký si dnes nevieme ani len predstaviť

scoopwhoop