Od čias, keď sme sa po prvýkrát zaregistrovali na najväčšiu sociálnu sieť, uplynul už nejaký ten piatok. Pamätáte si, ako sme si zaradom pridávali spolužiakov zo základnej školy, susedov či ľudí, ktorí sa nám len tak mihli životom? A teraz môžeme mať blbý pocit, niekoho len tak vyhodiť. Tu však platí, že kašľať na zlé pocity sa niekedy vyplatí.

Joe Choi zlomil niekoľko sŕdc a stratil stovky priateľov, no napriek tomu tvrdí, že je so svojim životom spokojný a na počudovanie šťastný. Na myšlienku vymazať so svojho virtuálneho života stovky známych, ho nepriamo priviedla bývala spolužiačka zo strednej, ktorá žije v zahraničí. Stretávajú sa zhruba raz za rok a obaja majú pocit, akoby nikdy neodišla.

„Myslíš si, že je teraz ťažšie nadviazať priateľstvo, ako keď sme vyrastali?“ Nechápal, prečo sa ho to pýta, no keď sa vrátil zo stretnutia, otvoril Facebook. Pomaly a postupne počas jednej noci vymazal zo svojho života 564 priateľov.

„Vybudovať si priateľstvo je omnoho ľahšie, než si myslíte,“ tvrdí Joe. A chce vám to dokázať: „Predstavte si, že na párty stretnete niekoho zaujímavého a chcete, aby ste s ním ostali v kontakte aj po odchode z večierku. Takže prvé, čo urobíte, vyhľadáte ho na Facebooku a pošlete mu žiadosť o priateľstvo, však? Jeden čarovný klik a zrazu ste priatelia,“ vysvetľuje Joe.

Ale kde sa potom stratil skutočný význam slova priateľstvo? Kedysi sme ho budovali roky a dnes nám na to stačia tri sekundy, kým nám niekto potvrdí žiadosť. Joe tvrdí, že za priateľov sme kedysi považovali len pár vyvolených jedincov. Aj to ho viedlo k tomu, aby si nezahlcoval život „statusmi priateľov, o ktorých nemá ani páru, kto v skutočností sú. Sú ľudia, povedzme si úprimne, ktorí nás vôbec nezaujímajú.

Selekcia. Koho chcem vymazať?

Aj vo vás vyvoláva slovo selekcia nepríjemný pocit, akoby ste stáli na rampe pred doktorom Mengeleom? Neľakajte sa. Joe sa však pri selekcii priateľov poriadne zapotil. “Spočiatku to išlo ťažko,“ priznáva. „Nie z dôvodu, že by som bol slaboch, ale preto, že som vedel, že ukončujem spojenie s tým človekom.“ Nikto nechce dostať posledné zbohom kliknutím na tlačidlo „Zrušiť priateľstvo.“ Joe sa riadil týmto kritériom:

„Ak by neexistoval Facebook, chcel by som, aby tento človek mal prístup k mojim osobným informáciám? Naozaj chcem vedieť, čo sa deje v jeho živote alebo sa bojím, že mi bude chýbať?“ Týchto pár otázok mu pomohlo vyselektovať priateľov. Naozajstní priatelia sú predsa spojení aj mimo Facebook (či iné sociálne médium). Na to netreba zabúdať.

Nenahnevá sa na mňa?

Čo ak príde za vami a spýta sa: „Ahoj, prečo si ma odstránil z priateľov?“ To sa asi nikto nespýta. Maximálne zažijete pár sekúnd trápnosti. Nikto však netúži byť ignorovaný. Možno za to môže naša ješitnosť a to, že si až priveľa vecí berieme osobne. Niektorí jedinci sú toho názoru, že „Nie je to oficiálne, dokiaľ to nie je na Faceboku,“ no pritom zabúdajú, že Facebook je online život a skutočnému sa (našťastie) nevyrovná.

Teraz sa úprimne zamyslíme, koľkokrát by sme napísali nejaký status, no bojíme sa, čo na to povie teta, Jana, či Jožo, na ktorom názore vám však skutočne nemusí záležať. Aj to je jeden z ďalších dôvodov, prečo je dobré raz začas preriediť okruh priateľov.

Mám na Facebooku len zopár priateľov, čo s tým?

Joe v tom nevidí problém a dúfame, že ani vy. Radikálne zredukoval počet priateľov a cíti sa oveľa slobodnejšie. Nebudete musieť donekonečna rolovať medzi príspevkami vašich priateľov, aby ste oddelili zrná od plevelu.

Ako povedal jeden nemenovaný človek z davu: „Mám na Facebooku 700 priateľov, no nemám s kým vybehnúť večer na pivo.“ A čo vy? Tiež sa rozhodnete preriediť si okruh virtuálnych priateľov?

Pozri aj: Tento muž spravil sexistický experiment so svojou kolegyňou v práci. Výsledok prekvapí každého z vás

interez.sk (Michaela), lifehack.org