Jerguš ušiel z Tatier na Island, vodí tam ľudí po ľadovcoch: Dá sa zarobiť aj 7-tisíc eur mesačne, potraviny nám vozí kamión

Tvári sa pritom nonšalantne, akoby nám rozprával o práci v bare. Jeho životný príbeh je ale ako vystrihnutý z prírodovedeckého dokumentu.

22-ročný dobrodruh vyrastal priamo pod Tatrami a raný život prežil v Tatranskej Lomnici.

„Študoval som grafický dizajn. Nemá to že absolútne nič spoločné s tým, čo teraz robím. Toto tu sa stalo úplne náhodou,“ hovorí horský sprievodca, ktorý sa vykašľal na univerzitu, aby si ihneď po maturitách zbalil kufre a odcestoval do odľahlej islandskej divočiny.

„Spoznal som babu — tá pracovala na Islande. Jedného dňa z firmy dali výpoveď dvaja ľudia a ona to postla. Ja som tú storku zbadal priamo počas maturít. No a v deň online maturity bol pohovor. Ja som sa vtedy viac pripravoval na ten pohovor, ako na maturu.“ 

Sprevádza turistov po ľadovcoch a žije v divočine

Jerguš Michelčík dnes pracuje na Islande ako horský sprievodca a aj tzv. „glacier guide“ — čo znamená, že ľudí sprevádza aj po ľadovcoch.

Turistov vedie náročnými trasami naprieč islandskou divočinou. Tvrdí, že hoci nápad odcestovať na Island bol úplne spontánny, na život v horách sa pripravoval odmalička.

„Ja som v nich vyrastal,“ prezradil nám počas rozhovoru. „Môj otec býval šéfom TANAP-u. Niežeby nás do takého života tlačil, skôr bolo normálne, že v zime sa ide lyžovať, v lete zase liezť. Keď som mal 16 rokov, už som robil inštruktora lyžovania. Z toho sa potom už vyvíjaš sám — každý rok iný kurz. Najprv na lezenie, potom na toto a tamto.“

Dnes je to dva a pol roka, čo sa rozhodol opustiť život na Slovensku a začať od základov. Za ten čas si mladý dobrodruh vytvoril výbornú komunitu a odísť sa nechystá. Nežije v Reykjavíku, ale v odľahlom mestečku, ktoré je pre Slovákov zosobnením divočiny a jeho názov nedokážeme ani vysloviť.

„Chceš vedieť meno? Lebo ja ti ho poviem. Je to Kirkjubæjarklaustur. Neboj, pošlem ti to napísané, keď dovoláme.“

Jerguš pre portál interez prezradil všetky detaily zo svojho dobrodružného života na Islande. Opísal, čo všetko zahŕňa jeho práca, v ktorom momente odnášal turistu vrtuľník, či to, aké náročné je živiť sa lozením po tone zľadovatenej hmoty, ktorá každý deň zmení tvar.

Podelil sa o kuriózne zážitky, akými je ten, kedy jeho kolega vyťahoval zo štrbiny v ľadovci dvoch 70-ročných Američanov. A prezradil toho ešte oveľa viac.

Ty dnes žiješ spôsobom, o ktorom mnohí z nás snívajú, no k splneniu sna sa nikdy nedostali. Cítil si sa tak aj v momente, keď si prvýkrát dorazil? Na čo si myslel v ten osudný deň?

Moje pocity boli totálne zlé.

Na Islande je veľmi často nanič počasie. Keď lietadlo doletelo, prvá vec, ktorá sa stala bola, že som po východe z letiska skoro odletel.

Neskutočne fúkalo. Do toho neskutočne pršalo, bola hmla a k tomu všade hnusné jesenné bahno. Ja mám na hlave kapucňu, držím si vetrovku a hovorím si: Panebože. Čo som to spravil?

 

View this post on Instagram

 

A post shared by Jerguš Michelčík (@heyimjayyy)

Šéfka ma vtedy vzala a odviezla z mesta a celé tri hodiny jazdy bolo vonku takto.

A ja som si celý čas v hlave opakoval, čo som to, preboha, spravil. Že toto je naozaj zlé.

Keď niekomu povieš že „Island“, tak každý si predstaví ľadovce, sopky… A ono to je naozaj tak, lenže ja som vychytal taký zlý prvý dojem, že horší byť ani nemohol. No na druhé ráno sa vyjasnilo a vtedy už bolo dobre.

Ako to vyzerá na mieste, kde žiješ? Je to komunita, mesto, usadlosť? Čo presne si pod týmto názvom máme predstaviť?

Takto, na Islande tomu hovoríme mesto. Lenže je to mesto na islandské pomery. Tu má hlavné mesto 200-tisíc obyvateľov a to je jedna tretina celej populácie. Čiže to, čo by pre nás bola dedina, je pre nich väčšie mesto.

Keby si videla, na akom mieste žijem z pohľadu Slováka, nazveš to skôr takou „osadou“. Je tu asi 20 – 30 domčekov a jedna benzínka. Tam to končí.

Život je tu veľmi zaujímavý. Ihneď si odvykneš od akejsi civilizácie. Ja keď teraz vidím veľa ľudí pokope, tak sa bojím. A to som extrovert — ale tu ťa to jednoducho totálne zmení, až je to vtipné.

A teraz, aby si ľudia nemysleli, že žiješ niekde uprostred pustiny…