Určite je to menej ako si myslíte. Teda v prípade, že nie ste ľadový medveď, ktorý sa chodí počas treskúcej zimy otužovať do horských tajchov. Pokiaľ ste však celkom obyčajný človek, ktorý miluje huňaté ponožky, šálku teplého čaju, hrubú deku a veľmi teplé vetrovky, tak je zrejme osud hlavného hrdinu filmu Hlboko celkom nepochopiteľný. Ale to je úplne v poriadku. Čo však v poriadku nie je, je fakt, že tento príbeh sa naozaj odohral.

Prapodivné meno tohto rybára s prapodivnými schopnosťami je Guðlaugur Friðþórsson. Čo sa vlastne stalo? V roku 1984 sa rybár Guli vybral do miestneho mora na lov. Avšak loď, na ktorej bol so štyrmi ďalšími rybármi sa potopila v dôsledku zlého zaťaženia. Pre bežných ľudí by v tej chvíli nastalo peklo na Zemi. Guli si síce túto situáciu tiež zrovna neužíval, no v niečom je celkom iný, ako ktokoľvek na tejto planéte.

Guðlaugur ako jediný z celej posádky prežil. Vďačiť za to môže svojim netradičným tukovým bunkám. My ľudia obľubujúci čaj a deky totiž disponujeme bielym tukom. Guli má ale takzvaný hnedý tuk, aký môžeme vidieť napríklad u tuleňov. To znamená, že jeho telo reaguje na chlad tak, že premieňa tuk na energiu a teda vytvára teplo. Jeho úžasný a nezvyčajný príbeh bol v roku 2012 sfilmovaný do celovečerného snímku, ktorý bol neskôr ocenený Oscarom.

Pri nakrúcaní filmu samotný Guli s režisérom spolupracoval, no jeho výslednú formu si odmietol pozrieť. Keď sa počas tejto tragédie začala loď potápať, Guli sa so svojimi dvomi spoločníkmi vyštveral na lodný kýl. Vo filme bolo nutné potopiť loď hneď dvakrát, pretože pri prvom pokuse štáb zabudol zapnúť kamery. Po trištvrte hodine času, ktorý skutočné obete strávili na kýle, sa rozhodli plávať k brehu. Po 10 minútach však Guli stratil aj posledných dvoch spoločníkov, ktorí v ľadovej vode nemali šancu na prežitie.

V studenej vode, ktorá dosahovala maximálne 6°C plával až šesť hodín ,kým sa nedostal na súš. Na sebe mal len tričko, sveter a rifle. Keď sa mu konečne podarilo dostať na breh, dorazil práve na najnebezpečnejší okraj ostrova. Cez strmý breh obmývaný silným vlnobitím sa dostal na súš. Tu musel prejsť bosí ďalšie tri kilometre cez sopečné sutiny, kým sa nedostal k prvému obývanému domu. Od potopenia lode ubehlo deväť hodín a vtedy bol Guli konečne na ceste do nemocnice.

Keď však do nemocnice dorazil, jeho telesná teplota bola síce nízka (34°C), no nevykazoval žiadne známky podchladenie či vysilenia. Guli bol chodiaci zázrak, jediná komplikácia, ktorú mal, bola dehydratácia. Neskôr bol Guli skúmaný v hlavnom meste Islandu, Reykjavíku. Odtiaľ bol poslaný do Londýna, kde ho študovali ďalší experti na podchladenie. Tí neskôr vyhlásili jediné možné vysvetlenie. Guðlaugur Friðþórsson má extrémnu odolnosť voči chladu.

Keď bol jeho príbeh sfilmovaný, v hlavnej úlohe ho stvárnil islandský herec Ólafur Darri Ólafsson a snímok režíroval divadelný režisér a herec Baltasar Kormákur. Ten pôvodne uvažoval, že film nakrúti v Španielsku, ale pre jeho vierohodnosť sa rozhodol ponechať natáčanie na Islande.

Po rôznych testoch sa teda preukázala pravda o Guliho anomálii. Napriek tomu, že je určite výhodou práve v takejto nečakanej situácii, ruku na srdce, kto by vymenil huňaté ponožky, šálku teplého čaju, hrubú deku a teplú vetrovku za niečo také. Vieme. Nikto.

Pozri aj: Nemôžeš o sebe tvrdiť, že si milovník hororov, ak si nevidel týchto 10 kultových filmov

en.wikipedia.org, csfd.cz