Steven Callahan, muž, ktorého život sa nevyvíjal podľa jeho predstáv, takmer neprežil svoj pobyt v Atlantickom oceáne. Callahanov život sa začal ruinovať po tom, ako sa rozviedli s manželkou a keďže si situácia vyžadovala zmenu, Steven sa rozhodol absolvovať dobrodružnú cestu do sveta na jeho člne ,,Napoleon Solo“, ktorý si navrhol sám. 

Celá dobrodružná púť začala v roku 1981, kedy sa Steven Callahan vydal z Newportu na Rhode Islande. Prišiel na Bermudy, odkiaľ ďalej pokračoval do Anglicka. Z Cornwallu chcel v svojich cestách pokračovať na preteky Antigua, ako súčasť skupiny niekoľkých námorníkov, no tohoto sa musel v Španielsku vzdať. Nepriaznivé počasie malo negatívny vplyv na niekoľko člnov, medzi nimi aj na Napoleon Solo. Počas krátkej zastávky Callahan opravil svoj čln a pokračoval teda vo svojej púti cez Madeiru a Kanárske ostrovy.

V januári roku 1982, po zástavke na Kanároch sa Napoleon Solo opäť vydal na Antigu, no jeho cestu mu opäť prekazili nepriaznivé podmienky. Tentokrát to ale nebolo zlé počasie, ktoré zastavilo Stevena na jeho ceste. Bol to akýsi neznámy objekt, pravdepodobne veľká veľryba, ktorá poškodila loď natoľko, že sa začala pomaly potápať. Callahan musel svoju loďku opustiť na malom záchrannom člne, na ktorom sa ešte plavil niekoľkokrát tam a späť k potápajúcej sa lodi, aby z nej zachránil niekoľko dôležitých predmetov. Týmito bola napríklad zbraň, solárny stojan a iné predmety, ktoré považoval za viac než potrebné k prežitiu na mori. Tieto veci mu zachránili život. Vo svojom malom člne sa totiž ocitol približne 1280 km západne od Kanárov, pričom nemal najmenšej potuchy, ktorým smerom sa plaví. Nemal jedlo, ani vodu.

Dobrodruh síce spanikáril, ale nie natoľko, aby sa úplne opustil a vzdal. Zapol pomyselný mód prežitia a urobil niekoľko opatrení. Vedel, že prvé, čo musí urobiť je zabezpečiť akýsi zdroj jedla a pitnej vody. Nápomocným sa  mu stal solárny stojan, či panel, ktorého mechanizmu musel najprv porozumieť. V objekte sa kumulovala destilovaná voda, a tak mal Callahan možnosť zozbierať na každý deň dosť veľký príjem vody na to, aby sa mu podarilo prežiť. Síce pol liter pre bežného človeka za deň nestačí, pre Stevena to bolo určite lepšie ako prázdny pohár.

Ďalšia výzva? Jedlo. Callahan začal loviť ryby, väčšinou ostnatce, ale aj rôzne vtáky, na ktorých lov používal aj svoju kopiju. Ako iste viete, na jeho malom záchrannom člne nemal možnosť svoje úlovky akokoľvek tepelne spracovať, a tak konzumoval svoje úlovky surové. Rovnako ako v prípade s vodou bol však rád, že aj takáto strava mu pomohla zostať nažive.

Dva týždne strávené uprostred ničoho prinútili Callahana k ďalšiemu kroku – snažiť sa zastaviť nejakú okoloidúcu loď. Na to použil svoju zbraň, prostredníctvom ktorej vystrelil svetlicu. Tento signál však táto loď vôbec nezaznamenala a Steven sa začal pomaly ale isto vzdávať svojej nádeje na život.

Prešlo niečo vyše mesiaca a jedna časť loďky bola už úplne roztrhaná. Nasledujúcich desať dní sa snažil, aby ostal čln čo najviac v pokoji a Steven tak mohol problém vyriešiť. Podľa svojich vlastných slov pre „stroskotanca“ znamenala táto oprava obrovské víťazstvo. V 74. deň plavby ostávali Stevenovi iba tri plechovky vody a myšlienka na jeho záchranu sa mu pomaly rozplývala pred očami.

Ďalší deň, respektíve večer, zaznamenal dotrhaný čln so svojim kapitánom svetlá na ostrove Galante, ktorý je situovaný juhovýchodne od Guadeloupe. Toto mu dodalo toľko nádeje, že sa rozhodol dať zo seba všetko, zabrať a plaviť sa ešte niekoľko hodín. Tento čin sa mu vyplatil. Nasledujúce ráno spozorovali rybári zúboženého muža v člne a zachránili ho. Muž bol v 76. deň svojej odvážnej a života ohrozujúcej púte zachránený, no potrvalo ešte niekoľko týždňov, kým bol opäť schopný postaviť sa na vlastné nohy.

Tak čo? Budete svoje problémy v rodine riešiť aj vy takýmto extrémnym variantom cestovania?

Pozri aj: Tento muž bol pred 13 rokmi závislý na heroíne a bez domova. Dnes je z neho milionár

interez.sk, (Romana Dorotovičová), outdoorrevival.com, express.co.uk