Dobrodruh, sokoliar, uznávaný horolezec a surfer Yvom Chouinard sa pustil do podnikania. Jeho netradičný pohľad spôsobil v biznise revolúciu. Vizionár ladí osobné mravy svojimi skúsenosťami z každej oblasti života a implementuje ich do chodu súkromnej spoločnosti. 

História značky Patagonia ukazuje, aké dôležité je učiť sa z chýb a držať sa vízie. Človek nemusí do systému zapadať, niekedy musí vytvoriť vlastné pravidlá a ísť príkladom. Preto keď sa povie Patagonia, nájdu sa ľudia, ktorým napadne svetoznáma značka skôr ako pohorie v Andách.

Šikanovaný našiel útočisko v prírode

Zakladateľ značky Yvon Chouinard sa narodil do francúzsko-kanadskej rodiny v Maine, v roku 1938. Ako malý sa s rodinou presťahoval do Kalifornie. Vo svojej knihe Let My People Go Surfing spomína, ako sa nedokázal brániť školskej šikane, keďže nevedel dobre po anglicky. Ani na strednú nezapadol a často končil po škole.

Všetok čas trávil v prírode, z ktorej sa učil uživiť. Po domácky vyrobeným lukom lovil malé zvieratá a to ho priviedlo k sokoliarstvu. 14-ročný sa stal členom lokálneho sokoliarskeho klubu, kde našiel priateľov. Naučili ho spúšťať sa dolu útesmi za hniezdami dravcov, čo v ňom vzbudilo lásku k lezeniu, konkretizuje Patagonia.

Na jednom z výletov sa 16-ročný Yvon prvý raz stretol s tým, že uvidel muža liezť po skale opačným smerom ako bol sám zvyknutý – smerom hore. Nesmierne ho to fascinovalo. V tom roku zatajil neskúsenosť starším lezcom a prvý raz skúšal horolezeckú výbavu priamo na skale. Spätne uznáva, aký je zázrak, že prežil.

Chouinard Equipment a Patagonia

Po škole pôsobil ako súkromný detektív v bratovej agentúre, no čoraz viac ho priťahovalo horolezectvo a začal vnímať nedostatky lezeckej výstroje. Trápilo ho, že krehké skoby sa pri pokuse o vytiahnutie zo skaly zlomili a hory boli zapratané „smeťami“. S cieľom vylepšenia lezeckej výbavy a zarobenia peňazí sa v roku 1957 sám naučil kováčstvu.

Prehrabával smetiská a z nájdeného materiálu vyrábal silnejšie, opakovane použiteľné skoby. Predával ich za 1,50 dolára (dnes 16 eur). Pridal karabínky a založil obchod v kurníku rodičov. Keď jazdil liezť a surfovať, predával z auta, pričom šíril svoje dobré meno krajinou.

Spočiatku žil z 50 centov denne. Aby prežil, lovil menšie zvieratá (napríklad dikobrazy) a krátkodobo jedol mačacie konzervy. Väčšinu roka prespal vonku, a keďže lezenie nemalo žiadnu ekonomickú hodnotu, cítil sa ako rebel.