Druhá svetová vojna bola tragédiou pre milióny ľudí. Ako keby všetky vyvinutejšie národy v sebe dlhé roky zadržiavali nenávisť a teraz jej v jednej vojne všetky nechali voľný priebeh. Zo všetkých vojnových oblastí asi ani jedna nebola aktívna tak dlho, ako tzv. Pacific Theater. Japonsko údajne odštartovalo vojnové obdobie ešte v roku 1931, keď zaútočilo na Mandžusko a od roku 1937 viedlo vojnu aj s Čínou.

Čína bola otrasená od základov, spustila sa občianska vojna a hladomor zabil viac ľudí, ako žije v súčasnosti v Kanade a v Austrálii dokopy. Zlo pretrvávalo až do roku 1945, keď prišlo sovietske „oslobodenie“. Počas druhej svetovej vojny sa odohralo mnoho experimentov na ľuďoch, tie najkrutejšie však vykonávala japonská jednotka 731.

Začínala nevinne v oblasti výskumu zdravotníctva, neskôr však na ľuďoch testovala biologické zbrane. Väzni boli zadržiavaní ako pokusné králiky, chodiace inkubátory a prešli si nesmiernym utrpením. Jednotka 731 má na rukách veľa krvi, týchto 6 experimentov je však krutejších, než si dokážete predstaviť.

Testovanie omrzlín

Yoshimura Hisato, fyziológ slúžiaci v jednotke 731, sa obzvlášť zaujímal o podchladenie. Zajatcov donútil ponoriť končatiny do nádoby s ľadovou vodou na taký dlhý čas, kým neboli zmrznuté na kosť a nevytvorila sa na nich vrstva ľadu. Jeden zo svedkov tvrdil, že keď im Hisato udrel po končatine palicou, znelo to ako úder po drevenej doske. Následne sa fyziológ pokúšal nájsť metódy, ako do zamrznutých končatín opäť prinavrátiť teplo.

Niekedy končatiny zajatcov oblieval horúcou vodou, niekedy ich držal blízko otvoreného ohňa a inokedy ich zas nechal na noc napospas osudu, aby videl, za aký čas zohreje končatiny ich vlastná krv.

Operácia na pacientoch pri vedomí

Jednotka 731 začínala ako výskumná jednotka, ktorá skúmala dopad ochorení na bojaschopnosť vojska. Jedna časť jednotky zvaná „Maruta“ však zašla v tomto výskume priďaleko. Sledovala priebeh ochorení na živých subjektoch. Spočiatku testovali ochorenia na dobrovoľníkoch z vojska, neskôr však presiahli hranicu toho, čo sa dalo označiť ako neinvazívnosť a vojaci sa na tom odmietli viac podieľať.

Japonci si teda začali vyberať z radov čínskych vojakov a civilistov. Lekári zrazu prestali brať ohľad na to, či pacient so zákrokom súhlasil a akosi upadali zábrany. Výskumné metódy boli čoraz barbarskejšie. Vykonávali napríklad vivisekciu, čo je poškodzovanie ľudského tela bez anestézie. Nakazení boli nie len vojaci, ale aj bežní muži, ženy a deti napríklad cholerou či morom. Následne im zaživa vyberali orgány, aby videli vplyv choroby na telo ešte predtým, než nastane posmrtný rozklad.

Subjektom amputovali končatiny a prišívali ich na iné miesto, alebo ich priškrtili, aby videli postup gangrény. Následne boli niektorí ľudia zastrelení, iní dostali smrtiacu injekciu, niektorí však boli pochovaní zaživa.

Testovanie zbraní

Japonskú armádu zaujímala aj účinnosť rôznych zbraní. Aby ju otestovali, vyhnali zajatcov na priestranstvo a pálili na nich z rôznych vzdialeností z rôznych zbraní. Následne na telách mŕtvol porovnávali rozsah a hĺbku poranení. Okrem strelných zbraní sa takto testovali aj nože, plameňomety a vplyv plynov v plynových komorách.

Aby mohli preštudovať aj pomliaždeniny, na zajatcov z výšky spúšťali ťažké predmety. Aby zistili, čo všetko ľudské telo dokáže, zamykali ich bez jedla a bez vody, alebo im dovolili piť len morskú vodu. V rámci transfúzií im zas do tela vpichovali zvieraciu krv. Tisícky ľudí ostalo popálených, neplodných, alebo zomrelo následkom vystavenia röntgenovému žiareniu.

Experimenty so syfilisom

Aby Japonci zistili, čo potrebovali, infikovali zajatcov syfilisom a zámerne ich neliečili, aby videli celý priebeh ochorenia. Na niekoľko mesiacov však niekoľkým aplikovali primitívnu liečbu chemoterapiou, aby mohli pozorovať vedľajšie účinky. Aby zaistili šírenie ochorenia medzi zajatcami, nútili ich znásilňovať nie len ženy, ale aj mužov. Ak sa na prvýkrát osoba nenakazila, bola znásilnená niekoľkokrát.

Znásilnenia a nútené tehotenstvo

Znásilnenie bolo v jednotke 731 celkom bežnou záležitosťou. Vykonávané bolo najmä na ženách, ktoré boli v plodnom veku. Ak otehotneli, vykonávali na nich experimenty. Nakazili ich ochoreniami, testovali na nich chemické zbrane a spôsobovali im rôzne poranenia, od strelných až po šrapnely. Následne ženu otvorili a študovali dopad zažitej traumy na plod.

Baktérie

Hlavným cieľom jednotky 731 bolo vyvinúť zbrane hromadného ničenia, ktoré by mohli využiť v boji proti čínskej, sovietskej aj americkej armáde. Väzni boli neraz nakazení najnebezpečnejšími známymi patogénmi, napríklad Yersiniou pestis, ktorá spôsobuje bubonický mor či týfus. Ak väzeň ochorel rýchlejšie ako ostatní, nechali ho vykrvácať, aby jeho krvou mohli nakaziť ostatných. Krvou následne nakazili obrovské množstvo bĺch a spolu s bombami ich spúšťali na nepriateľov.

Koniec jednotky 731 nastal až v roku 1945 po vpáde sovietskej armády. Výsledky z 13 ukrutných rokov výskumov na zajatcoch boli spálené. Výskumníci sa väčšinou vrátili k svojim civilným životom, ako keby sa nič nebolo stalo. Mnohí z nich učili na univerzitách.

Pozri aj: V roku 1954 ho údajne videli v Kolumbii. Odtajnené dokumenty CIA tvrdia, že Hitler bol nažive aj po vojne. Čo je na tom pravdy?

all-that-is-interesting