Zemetrasenie bolo natoľko silné, že otrasy boli citeľné až vo Fínsku. Následky boli nedozerné, od strachu ľudia začali strácať vieru a obracať sa na vedu.
Všetko zmenilo jediné zemetrasenie
Začiatkom 18. storočia Lisabon prekvital, bol plný obchodníkov, pokladov vo forme vzácnych kníh či malieb a bádateľov. Denne tu zakotvili desiatky lodí s najrôznejším tovarom. Všetko však v roku 1755 zmenilo jediné silné zemetrasenie. Okrem toho, Portugalskom zmietali politické problémy, nič však krajinu nezasiahlo väčšmi, ako ničivé zemetrasenie, ktoré sa 1. novembra 1755 zapísalo do dejín ako jedna z najhorších prírodných katastrof. O život prišli tisícky ľudí, odhaduje sa, že ich zomrelo 70 až 10 000 a následkom katastrofy došlo k prudkej zmene v zmýšľaní ľudstva.
V ten deň veriaci po celom svete oslavovali dôležitý sviatok a aj lisabonské kostoly a chrámy praskali vo švíkoch. Budovy však neboli konštruované tak, aby odolali silným zemetraseniam. Na mnohých kostoloch, ale aj ďalších budovách, sa rúcali strechy. Navyše, kostoly boli vyzdobené množstvom kvetín a iných horľavých dekorácií, na ktoré počas otrasov popadali horiace sviečky. Okrem otrasov teda množstvo ľudí prišlo o život aj následkom požiarov. Tie sa totiž podarilo uhasiť až po piatich dňoch od zemetrasenia.
Rozsah napáchaných škôd bol nevyčísliteľný
O sile zemetrasenia sa ešte aj dnes diskutuje, odhaduje sa však, že malo magnitúdu 8,5-9,0. Zem sa pod Lisabonom otriasala niekoľko dlhých minút, následkom čoho sa mestom tiahli praskliny široké aj dva metre. Mnohí sa obávali, že nastal koniec sveta. V strachu sa ľudia utiahli do dokov, netušili však, že to bola chyba a ani tam nie sú v bezpečí. Blížila sa k nim totiž 9 metrov vysoká vlna tsunami. Mestom sa voda prehnala neuveriteľnou silou a spolu s požiarom zničila všetko, čo nestihlo zničiť samotné zemetrasenie.
Ľudia nezomierali len následkom nešťastia, ale aj kvôli tomu, že v meste chýbalo zdravotnícke vybavenie a raneným nebolo ako pomôcť. Zničený nebol len Lisabon, ale aj desiatky ďalších miest naokolo. Rozsah napáchaných škôd bol nevyčísliteľný. Ľudia boli otrasení, nevedeli, ako sa majú po prírodnej katastrofe opäť postaviť na nohy. V mestách sa zhromažďovali skupiny vojakov a dobrovoľníkov, aby pochovali mŕtvych a pomáhali raneným. Cirkev z masových pohrebov nebola príliš nadšená, bolo však nutné konať rýchlo, aby sa kvôli mŕtvolám nezačali šíriť Lisabonom aj choroby.
Zemetrasenie podnietilo vznik seizmológie
Keďže Lisabon ležal v troskách (zničených bolo až 90% budov), kráľ vydal nariadenie zrúcaniny odstrániť a vybudovať mesto nanovo avšak tak, aby tentoraz prípadnému zemetraseniu odolalo. Boli tak postavené prvé budovy, ktoré boli špeciálne navrhnuté tak, aby odolali prírodným katastrofám. Niektoré zrúcaniny však boli ponechané, aby slúžili ako pamiatka na nešťastné udalosti.
Zemetrasenie zmenilo na nepoznanie nielen samotné mesto, ale aj jeho obyvateľov. Napríklad, kráľ bol po zemetrasení natoľko paranoidný, že odmietal žiť medzi kamennými stenami, ktoré by sa mohli zrútiť. Dal preto vybudovať stanové mestečko a v ňom žil až do konca života. Zemetrasenie však ovplyvnili aj spôsob, akým ľudia nazerali na vieru. Mnohí filozofovia tvrdili, že ľudstvo sa už nemôže spoliehať na božstvá, ale musí sa obrátiť na vedu. Tvrdili, že rôzne prírodné fenomény sú nezávislé od ľudskej činnosti, a teda viery. Jednoducho, k reformám dochádzalo následkom prírodnej katastrofy na každom fronte.
Zaujímavé je, že práve lisabonské zemetrasenie zrejme podnietilo aj vznik seizmológie. Zemetrasenie a jeho dopady na rôzne regióny začali skúmať desiatky vedcov. Dúfali, že ak prestanú veriť, že ide o nevysvetliteľný jav či nepochopiteľný zásah vyššej moci a pokúsia sa zemetrasenie pochopiť z vedeckého hľadiska, budú sa môcť v budúcnosti podobným katastrofám vyhnúť. Pýtali sa ľudí, koľko otrasov cítili, ako dlho zemetrasenie trvalo či aké škody boli napáchané.
All That Is Interesting, Wikipedia, Lisbonlisboaportugal, Earth Magazine
_-_Jo%C3%A3o_Glama_(MNAA).png){kind=link}
Nahlásiť chybu v článku