Éra dinosaurov na našej planéte sa spája s geologickou érou známou ako mezozoikum — druhohory. Tie sa zrodili približne pred 250 miliónmi rokov a skončili pred 65 miliónmi rokov, keď na Zem v časti polostrova Yucatán dopadol asteroid Chixlubub, ktorý začal skazu „hrozných jašterov“.
Chýbajú fosílie
O ich existencii ľudstvo dlhé stáročia nevedelo, až kým sa začali po svete nachádzať fosílie a vznikol vedný odbor paleontológia. Aj keď, ako sa ukazuje, fosílie dinosaurov v minulosti objavovali a uctievali tiež rôzne domorodé kmene.
Avšak narážame na problém. V súčasnosti najstaršie fosílie dinosaurov sú staré asi 230 miliónov rokov, uvádzajú vedci z College London univerzity v tlačovej správe k štúdii publikovanej v Current Biology. Nájdené najstaršie fosílie ale naznačujú, že dinosaury sa už nejaký čas vyvíjali, čo poukazuje, že musia existovať ešte ich starší predkovia.
Paleontológovia v novej štúdii dospeli k záverom, že najstaršie dinosaury sa pravdepodobne objavili v oblasti rovníka vtedajšieho superkontinentu Gondwana. Toto územie nájdeme dnes v oblasti Amazónie a Konga, a tiež Sahary.
„Dinosaury sú dobre preštudované, no stále nevieme, odkiaľ prišli,“ povedal hlavný autor štúdie Joel Heath, pričom poznamenáva, že fosílne záznamy majú medzery, s ktorými treba počítať.
Viacero problémov
Tiež udáva, že v oblastiach, ktoré v minulosti tvorili západnú časť Gondwany v nižšej zemepisnej šírke, neboli nájdené žiadne dinosaurie fosílie. To môže byť spôsobené viacerými faktormi — v oblastiach, ako napríklad Amazónia, ktorá je pokrytá hrubou vrstvou vegetácie, je ťažké nájsť správne skaly a dostať sa k podložiu, kde by mohli byť fosílie dinosaurov. Ďalším problémom je tiež v dotknutých miestach často problém aj s politickou situáciou, a preto aj s menším záujmom viesť paleontologické expedície.
Heath sa nestotožňuje so všeobecným názorom, ktorý tvrdí, že na týchto miestach dinosaury nežili, keďže odtiaľ fosílie nemáme.
Iným problémom je pohľad na samotnú evolúciu dinosaurov, ktorá ukazuje náročnosť nájsť ich prvé formy. Na začiatku mezozoika dominovali na Zemi plazy ako krokodíly, pterosaury a pajaštery (Pseudosuchia). Prvotné dinosaury boli ale podľa modelov malé zvieratá, veľké ako kura či pes. Až asi pred 200 miliónmi rokov po silných sopečných erupciách, ktoré vyhubili pôvodné plazy, sa naplno začala ukazovať dominancia „hrozných jašterov“, teda dinosaurov, ako udáva preklad tohto slova.
Aby toho nebolo málo, aby sa fosílie zachovali, musia mať na to vhodné podmienky. Telo zvieraťa by nemalo byť dlho na vzduchu, aby sa nezačalo rozkladať, ideálne je, ak napríklad uviazne v bahnitej zemi, kde sa v podstate zakonzervuje. Vzhľadom na to, že vytipované oblasti Gondwany mali byť teplé, mohlo byť takýchto vhodných miest menej, čo znižuje šancu na to, že by sa fosílie zachovali.
Všetky vyššie uvedené problémy a ich kombinácia môže vysvetľovať, prečo sme tie najstaršie dinosaury zatiaľ nenašli.
Nahlásiť chybu v článku