Iba včera ohlásil ruský prezident Vladimir Putin čiastočnú mobilizáciu obyvateľstva a zároveň (a nie prvý raz) sa začal vyhrážať jadrovými zbraňami, ktorými Rusko disponuje. S tým, že sa invázia, ktorá mala byť pôvodne trojdňová naťahuje už na 7 mesiacov a s tým, že sa Rusku zjavne v bojoch nedarí, narastajú obavy, ako sa s tým bude vyrovnávať samotný Putin a či sa v najväčšom zúfalstve neobráti na svoje jadrové zbrane.
V článku sa dozviete aj:
- koľkými jadrovými zbraňami disponuje Rusko;
- akú majú silu;
- ako by ich dokázali odpáliť na Londýn či Washington;
- ako by jedna strela zlikvidovala východné pobrežie USA;
- či ich Putin použije.
Koľko jadrových zbraní má Rusko? Odpoveď: Nevieme
Ak sa pozrieme na oficiálne štatistiky, tak Rusko je krajinou s najväčším počtom jadrových zbraní. Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN) uvádza, že najväčšia krajina sveta má až 5 977 jadrových zbraní. Spojené štáty ich majú iba o pár stoviek menej a ostatné krajiny ako je Čína, Francúzsko či Veľká Británia disponujú iba niekoľkými stovkami.
Problémom ale je, že v skutočnosti netušíme, ako aktuálne a skutočné je číslo 5 977. Mnohé z jadrových zbraní vyrábal ešte Sovietsky zväz počas studenej vojny a nemusia byť v bojaschopnom stave. Pri opačnom pohľade je zase naivné očakávať, že Rusko sa vzdalo výroby nových jadrových zbraní a bude sa chváliť, a to najmä aj s ohľadom na aktuálnu situáciu, o koľko navýšili svoj počet jadrových zbraní. Skutočný počet bojaschopných jadrových zbraní tak ostáva nejasný.
Portál Sky, uvádza jedno číslo, a to 1 588. Údajne toľko jadrových zbraní by malo byť na ruskej strane nainštalovaných na balistických strelách, alebo pripravených na to, aby mohli byť použité pri bombardovaní. Ostatné by sa mali nachádzať zabezpečené v skladoch a ich uvedenie do bojového stavu by si vyžadovalo niekoľko dní až týždňov.
Dokážu zasiahnuť veľkomesto, ale aj bojový front
Rusko vlastní viaceré typy jadrových zbraní, ktoré sa vo všeobecnosti delia na strategické a taktické. Výraz strategické jadrové zbrane sa vo všeobecnosti vzťahuje na také jadrové zbrane, ktoré majú veľký a medzikontinentálny dosah. Spôsobujú obrovské škody na väčších územiach a nie sú zamerané iba na zničenie jedného objektu, aj keď aj vystrelenie menšej jadrovej zbrane, napríklad na zničenie raketového sila na veľkú vzdialenosť, by mohlo byť označené za strategickú jadrovú zbraň.
Taktické jadrové zbrane sú v podstate opakom tých strategických. Pri pohľade na jadrový arzenál Ruska (ale aj USA) tvoria približne 30 až 40 % jadrovej výzbroje (pri ostatných jadrových mocnostiach je to v podstate 100 %). Taktické jadrové zbrane sú určené na kratší dosah a môžu byť odpaľované zo vzduchu, z vody, či zo zeme.
Od zničenia veľkomesta až po lokálny útok
Nielenže nemáme informáciu o skutočnom počte jadrových zbraní, ale nič nevieme ani o ich výťažnosti, teda o sile, ktorou jedna jadrová zbraň disponuje. Tá môže byť veľmi variabilná. Napríklad najznámejšie odpálený test ešte z čias Sovietskeho zväzu bola Cár bomba, ktorá bola až 3-tisíckrát silnejšia ako bomba zhodená na Hirošimu. Iba tri takéto bomby by Slovensko dokázali premeniť na „púšť“.
Z vojnového hľadiska však až takéto silné jadrové zbrane nie sú veľmi zaujímavé. Zničia zbytočné veľké územie a infraštruktúru, a tak stačia aj zbrane o 50-násobne nižšej sile, stále sa však bavíme o jadrovej zbrani, ktorá je približne 100-násobne silnejšia ako tá hirošimská.
Rusi však s veľkou pravdepodobnosťou disponujú aj jadrovými zbraňami so silou menšou ako bomby zhodené na Hirošimu či Nagasaki, ktoré sú dobre použiteľné napríklad v lokálnych bitkách a v bojoch, kde je v blízkosti aj vlastná armáda.
Doprava je kľúčová
Nie je ani tak dôležité mať jadrovú zbraň, ale tiež je dôležité ju rýchlo a efektívne dostať na miesto, kde by mala explodovať. Aj tu Rusi majú čo povedať. Najväčším strašiakom je jednoznačne medzikontinentálna balistická raketa RS-28 Sarmat, známa tiež ako Satan II. Iba jedna by dokázala zničiť východné pobrežie USA.
Táto raketa má dolet 11-tisíc kilometrov a dokáže tak prakticky zasiahnuť každý dôležitý cieľ vypálený z niektorého z území v Rusku. Predpokladá sa, že môže niesť až 15 jadrových hlavíc, ktoré sú samostatne navádzané a môžu tak naraz zasiahnuť viacero cieľov a zlikvidovať veľké územie.
Rusko tak disponuje (aspoň papierovo) silou, ktorá dokáže vykonať „nukleárny holokaust“ na rozsiahlom území. Poľahky tak dokážu zničiť veľkomestá ako je Washington, Londýn, Paríž či Berlín.
Aké ciele sú pre Rusko zaujímavé
Ak by sme sa už bavili o tom, aké ciele by si Rusi vyberali na útok, s veľkou pravdepodobnosťou by to spomínané mestá neboli. Nie je z vojenského hľadiska zaujímavé ničiť takéto civilné ciele a hlavne útočiť na krajinu, s ktorou nemá Rusko otvorený vojenský konflikt.
Pravdepodobným cieľom potenciálneho jadrového útoku Ruska by bola Ukrajina. Ani tu neprichádza hneď do úvahy hlavné mesto Kyjev, ktoré je mimochodom veľmi rozsiahle a bolo by potrebné zvoliť buď jednu väčšiu jadrovú zbraň, alebo množstvo menších.
Najpravdepodobnejšie miesta použitia jadrových zbraní sú proti postupujúcej armáde či veľkým skladom zbraní a vojenskej techniky.
Použijú napokon Rusi jadrové zbrane?
Odpoveď na túto otázku si kladú viacerí analytici a jednoznačná odpoveď neexistuje. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj si nemyslí, že by Putin tieto zbrane použil. Rovnaký názor má aj americký prezident Joe Biden: „Nie, nie, nie. Zmenilo by to tvár vojny a stalo by sa niečo, čoho sme neboli svedkami od 2. svetovej vojny„.
V prospech toho, že k tomu nedôjde, hovorí aj neustále obviňovanie USA z použitia jadrových zbraní v 2. svetovej vojne, čím by ruská propaganda utrpela. Takisto by sa týmto krokom dohnalo Rusko do absolútnej izolácie a odvrátili by sa od neho aj doterajší spojenci.
Stále ide iba o dohady a ako sa bude situácia vyvíjať a k čomu sa napokon uchýli prezident Putin, ukáže až čas. Ak ale vezmeme do úvahy staré príslovie „pes, ktorý šteká, nehryzie“ a dáme si ho do súvislosti s neustálymi vyhrážkami jadrovými zbraňami zo strany Ruska, nateraz by sme mali byť v bezpečí.
Nahlásiť chybu v článku