Genocída sa považuje za najväčší zločin proti ľudskosti a pred 90 rokmi sa odohrala aj u našich susedov na Ukrajine. Nástroj, ktorý používal Sovietsky zväz na vyhubenie ľudí, bol hladomor. Dostali sa do takej zúfalej situácie, že sa v niektorých prípadoch museli uchýliť až ku kanibalizmu. Úmrtnosť v ukrajinských regiónoch sa rapídne zvýšila a nepočítala sa v desiatkach či stovkách obetí, ale v miliónoch. „Holodomor“ sa zapísal do novodobej histórie ako jedna z najničivejších udalostí.
V článku sa dozviete aj:
- čo stálo za vypuknutím Holodomoru;
- prečo prišli miestni aj o posledné jedlo;
- ako boli nútení uchýliť sa ku kanibalizmu;
- ako Sovietsky zväz hladomor popieral;
- koľko obetí na ľudských životoch malo padnúť.
Vyhladzovanie hladom
Hladomor na Ukrajine dostal pomenovanie Holodomor, ktoré je zložené z dvoch ukrajinských slov — „holod“, teda hlad a „mor“, čiže vyhladzovanie, vysvetľuje Britannica.
Sužoval miestnych obyvateľov v rokoch 1932 až 1933 a tí umierali kvôli nedostatku potravy. Masové umieranie obrovského množstva ľudí bolo cielené.
Vyvolal ho Stalin
Všetko to začalo rozhodnutím Josifa Stalina, vládcu sovietskeho impéria, ktorý sa držal na jeho čele takmer tri desaťročia a dodnes je považovaný za jedného z najbrutálnejších diktátorov histórie. Teraz.sk píše, že Stalin umelo vyvolal hladomor na Ukrajine, ale aj v iných častiach vtedajšieho Sovietskeho zväzu v rámci svojej kampane. Chcel ňou donútiť roľníkov vzdať sa svojej pôdy a vstúpiť do kolektívneho poľnohospodárstva.
Prima ZOOM vysvetľuje, že Ukrajina bola v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu, no vďaka úrode obilia, ktoré vedeli miestni roľníci vyprodukovať, dokázali byť nezávislými.
Nezávisle zmýšľajúci Ukrajinci boli vnímaní ako hrozba
Do toho však na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia zasiahla takzvaná kolektivizácia poľnohospodárstva, čo, jednoducho povedané, znamenalo, že súkromné hospodárstva sa odrazu stali štátnymi.
Pre roľníkov, ktorí sa dokázali dobre uživiť, existovalo pomenovanie — Kulak. A používalo sa aj v tomto prípade. Išlo o bohatších roľníkov, ktorí boli považovaní za nepriateľov štátu, preto ich zo svojich hospodárstiev násilím vyhnali a desiatky tisíc z nich plánovali poslať na Sibír.
Keďže Stalina znepokojoval odpor voči štátnej poľnohospodárskej politike, prijalo sa niekoľko rozhodnutí, ktoré mali pre miestnych obyvateľov katastrofálne následky. Podľa Prima ZOOM vláda zabavila roľníkom úrodu a ak nespĺňali kvóty, prišli aj o posledné jedlo, ktoré mali. Britannica píše, že sa vytvárali čierne zoznamy, na ktoré, ak sa dedina či mesto dostali, nesmeli byť zásobované potravinami. Za porušenie nastavených pravidiel boli hrozivé tresty.
Tak nastal obrovský hlad. Taký veľký, až spôsoboval smrť, kanibalizmus a napísal mimoriadne tragické ľudské príbehy.
Namiesto potravy domáce zvieratá, potkany či deti
Zúfalí ľudia trpeli obrovským hladom a nemali veľa možností, ako ho zahnať. History spomína napríklad dvojicu chlapcov, ktorí boli prichytení pri tom, ako skrývali ulovené ryby a žaby. Keď ich odhalili, čakala na nich bitka, po ktorej boli udusení na poli.
Aby nejakým spôsobom ľudia prežili, jedli, čo sa dalo. Od kvetov, cez kôru stromov až po korene rastlín. Za obete padli aj domáce zvieratá. The Washington Post uvádza, že tam to ani zďaleka neskončilo a pojedali dokonca potkany či vlastné deti. Prima ZOOM vysvetľuje, že zúfalí rodičia okrem toho svoje deti, lepšie povedané, ich „mäso“, predávali či vymieňali za potravu.
Ľudia opúchali a zapáchali
Hladujúci ľudia zomierali na chodníkoch, ale aj na poľných cestách či železničných staniciach. Prostredníctvom vlakov sa mnohí pokúšali utiecť, a preto boli stanice preplnené ľuďmi. A ulice sa plnili telami mŕtvych ľudí. Len v januári v roku 1933 v uliciach hlavného mesta zozbierali 400 tiel nebohých. Nasledujúci mesiac toto číslo ešte vzrástlo.
Hlad zmenil aj ich vzhľad. History vysvetľuje, že ľudia boli takí vychudnutí, až ich telá začali opúchať a zapáchať z nedostatku živín. Ľudia sa uchyľovali ku kanibalizmu aj nekrofágii, teda jedeniu mŕtvych ľudí, ktorí zomreli od hladu.
Sovietsky zväz katastrofu popieral
Kým ľudia na Ukrajine prežívali najhoršie nočné mory, Sovietsky zväz chcel tieto hrôzy utajiť, alebo presnejšie povedané poprieť. Stalin navyše tvrdil, že hladujúci nie sú obeťami, uvádza The Washington Post s odvolaním na vyjadrenia uznávaného historika Timothyho Snydera. Namiesto toho sú so svojimi nafúknutými bruchami provokatérmi sovietskeho režimu. Falšovali sa úmrtné listy a záznamy boli ničené.
Britannica uvádza, že prvá verejná zmienka o Holodomore padla až po výbuchu v Černobyľskej jadrovej elektrárni, ku ktorému došlo v roku 1986.
Hovorí sa až o 10 miliónoch obetí
Údaje o presnom počte obetí sú skreslené. Národné múzeum genocídy hladomoru vysvetľuje, že podľa výskumníkov hladomoru na Ukrajine sa niektorí historici snažili verejnosť presvedčiť, že ich bolo oveľa menej, než v skutočnosti. Presné čísla je nemožné spočítať, pretože genocída bola popieraná a Sovieti falšovali oficiálne štatistiky.
Sovietski historici spomínali 2,5 až 3,5 milióna obetí. Sprístupnené tajné dokumenty zo štátnych archívov ZSSR však mali tieto skreslené, no aj tak už mimoriadne tragické čísla posunúť ešte vyššie, a to na úroveň medzi 6,8 až 7,5 miliónov obetí. Zločin sa stal predmetom mnohých vyšetrovaní a niektoré hovoria až o 10 miliónoch obetí na ľudských životoch. Iba pre porovnanie, hladomor podľa týchto čísiel vyhubil takmer dvojnásobok obyvateľov, ktorí žijú na Slovensku (k prvému polroku 2022 u nás žilo 5 431 235 obyvateľov).
Ruská propaganda aj v 21. storočí hladomor popiera
Podobne ako pri aktuálnej vojne na Ukrajine, aj v tomto prípade vznikali hoaxy, ktoré celý incident popierali. V roku 2015 zverejnil kremeľský propagandistický web Sputnik News článok s názvom „Holodomor Hoax“, podľa ktorého je hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 až 1933 jedným z najväčších mýtov 20. storočia a zopakoval tvrdenie, že sa vlastne nikdy nestal. Milióny mŕtvych ľudí však svedčia o niečom inom.
Slovensko deklaráciou Národnej rady v roku 2007 uznalo hladomor v bývalom Sovietskom zväze a predovšetkým na Ukrajine za „akt vyvražďovania spáchaný Stalinovým totalitným režimom na viacerých národoch a skupinách. Jeho obeťami sa stali milióny nevinných obyvateľov,“ píše sa v deklarácii. Britannica uvádza, že v roku 2019 uznalo Holodomor ako genocídu 16 krajín vrátane Vatikánu.
Ukrajina vyhlasuje každoročne štvrtú novembrovú sobotu Dňom spomienky na obete Holodomoru.
Nahlásiť chybu v článku