Pochopiteľne, ak človek spáchal zločin, mal by si odpykať svoj trest. Nikto si ale nezaslúži to, čím si prechádzajú ľudia v niektorých severokórejských „nápravných“ zariadeniach. Na dennom poriadku je hlad, znásilnenia či popravy, o ktorých ani oficiálne nerozhodol súd.
Cieľom nie je náprava a bezpečnosť
Ako informuje CNN, ochrancovia ľudských práv sa búria kvôli tomu, čo sa deje za múrmi severokórejských väzníc. Dôkazom o páchaných hrôzach sú svedectvá ľudí, ktorí to prežili na vlastnej koži a z krajiny sa im podarilo ujsť, ale aj satelitné zábery či uniknuté oficiálne dokumenty.
Iniciatíve Korea Future sa podarilo vytvoriť doteraz najrozsiahlejší digitálny obraz vnútra nápravných zariadení. Aj 10 rokov po zriadení vyšetrovacej komisie OSN tu dochádza k systematickému porušovaniu ľudských práv. Zaznamenaných bolo najmenej 1 000 prípadov nehumánneho zaobchádzania, ponižovania a mučenia, najmenej 100 prípadov znásilnenia a viac ako 100 prípadov, kedy bolo človeku odopreté právo na život.
📢 Today we release a new report, ‚The Accountability Imperative: Torture & Ill-Treatment in the DPRK Penal System‘
👉Our report: https://t.co/rqABTj6mjw
👉Our data: https://t.co/DzNNo0Rtfj
👉Our digital reconstruction: https://t.co/EHUqW3Wayk
👇A thread
— Korea Future | 한미래 (@KFuturexhr) March 24, 2023
Podobne ako v sovietskych gulagoch, ani tu nie je cieľom zvýšiť bezpečnosť verejnosti a pomôcť trestancom zlepšiť sa a vrátiť sa do života. Cieľom je izolovať človeka, ktorého správanie je v rozpore s presadzovaním jedinečnej autority Kim Čong-una.
Jedol šváby a potkany
Korea Future popisuje prípad troch zadržaných ľudí, ktorí sa pokúsili prekročiť hranice krajiny. Jednou z osôb bola žena v poslednom trimestri tehotenstva, ktorú prinútili podstúpiť potrat. Jesť dostávali len 80 gramov kukurice denne. V priebehu niekoľkých týždňov jeden zo zadržaných schudol zo 60 na 37 kilogramov. Hlad ho prinútil jesť šváby a potkany, ktoré sa mu podarilo uloviť.
Ďalšia osoba zas bola nútená zotrvávať v nepohodlnej pozícii 17 hodín denne po dobu 30 dní. Ďalší svedkovia hovoria o tom, ako boli nútení jesť potravu pre psy a boli vystavení krutému mučeniu, bitkám a znásilňovaniu. Vzhľadom na to, v akej izolácii krajina žije, nie je možné sto stopercentnou istotou tvrdenia obetí overiť.
Located in Chongjin, the third largest city in the DPRK, this is our first look inside the facility. We used digital modelling, memory-based diagrams, survivor testimony, and satellite imagery to model the holding centre pic.twitter.com/oC3gFaqD8X
— Korea Future | 한미래 (@KFuturexhr) March 24, 2023
Samozrejme, Severná Kórea akékoľvek porušovanie ľudských práv popiera, či už vo väzeniach alebo mimo nich. Podľa oficiálneho vyhlásenia sú tvrdenia o násilí len americkou kampaňou a mechanizmom určeným na preniknutie do krajiny.
Podľa OSN a Korea Future sú väzni neraz utýraní do takej miery, že časom nadobudnú dojem, že si trest zaslúžili. Obyvatelia krajiny často vlastne ani nemajú poňatia o ľudských právach a svoje súčasné podmienky nemajú s čím porovnávať.
V otrasných podmienkach zomierajú tisícky väzňov
Jedna z obetí bola niečo vyše roka väznená v roku 2015. Za mreže sa dostala po tom, čo sa sťažovala na situáciu týkajúcu sa bývania. Hovorí, že sa k nim dozorcovia správali ako k zvieratám v klietkach. V malej cele bolo natlačených toľko ľudí, že spali nalepení na sebe, jeden väzeň mal nohy pri hlave toho druhého.
Cez deň museli všetci sedieť na zemi s rukami pri sebe, nesmeli sa dívať nikam inam, len na podlahu. Nikto nesmel ani prehovoriť. Na jedenie dostávali len kukuricu s otrubami, čím sa väčšinou kŕmia zvieratá. Keď ju po roku pustili na slobodu, ani nemala pocit, že je človek, mala chuť zomrieť. Odhaduje sa, že za posledné desaťročia umreli v otrasných podmienkach tisícky politických väzňov.
Jeden z väzňov, ktorý bol viackrát zadržaný kvôli tomu, že sa pokúsil prekročiť hranice s Čínou, aby si tam našiel prácu, ale popísal, ako sa podmienky za posledné roky zlepšili. Kým kedysi sa mohli väzni len štvornožky plaziť, teraz mohli kráčať, no chrbát museli mať ohnutý v 90° uhle. Kým predtým nemali ani deky (ani v zime, keď teplota klesala na -23°C), po roku 2017 si mohli užívať aspoň tie.
Keď pred inšpektorom zmienil, že dozorcovia znásilňujú ženy, zbili ho. Bol na tom tak zle, že na cele rozbil okno a bodol sa črepom do brucha. Niektorí ľudia boli odsúdení bez súdneho procesu, v iných prípadoch trval proces menej ako 10 minút. Neraz sú bez súdneho procesu ľudia odsúdení aj na trest smrti. Samozrejmosťou sú vo väzenskom systéme nútené práce.
Nahlásiť chybu v článku