Vitajte v poslednom zachovanom renesančnom palácovom dome v Banskej Štiavnici. Neunudia vás v ňom naučenými vetami o jeho histórii a panovníkoch. Nalejú vám vlastnoručne namiešané nápoje, ktoré vám rozpália líca, naservírujú koláče, ktoré vám zohrejú dušu a neobyčajná atmosféra, ktorou nasiaknete, vás prenesie do čias najväčšej slávy baníctva.

RUINbar je pozoruhodný podnik – jeho múry sú zachované v nálezovom stave. To znamená, že sú zafixované tak, ako ich majitelia našli – obnažené tehly, viditeľné škvrny po uhoľnatom dechte, či odhalené praskliny v storočných stenách – história domu sa neskrýva ani len pod centimetrom novej omietky. A to aj vďaka tomu, že pôvodný dom nebol zničený pamiatkovou obnovou. 

Prvý dojem si zapamätáte

„Aký bol váš prvý dojem, keď ste vstúpili?“ pýta sa Milan Kabina, majiteľ, iniciátor a realizátor konceptu RUINbaru v Banskej Štiavnici. Z dláždenej ulice vstupujeme cez staré rozpraskané dvere do priestrannej miestnosti, váhavo sa zastavíme vo dverách s nevyslovenou otázkou, či sme naozaj na správnom mieste. Ošarpané steny akoby chceli čochvíľa spadnúť do priestoru. Praskliny a pochmúrne surové múry zdobené šedými až čiernymi škvrnami prezrádzajú, že vchádzame do neupravenej minulosti.

Potom to prichádza. Ovanie nás príjemné teplo nasiaknuté vôňou čerstvo zomletej kávy, nalepí sa na nás hrejivý nádych komornosti. Dáva nám to pocit, že sme výnimoční hostia, pre ktorých sa odohráva celá táto scéna. RUINbar si okamžite získava našu priazeň.

„Pri prvom dojme sme chceli vzbudiť u návštevníkov „wow“ pocit. Síce nie som architekt, no snažím sa nad týmto priestorom zamýšľať inak. Myslieť mimo boxu,“ hovorí Milan. Ten sa pustil do náročného konceptu spoločne so svojou manželkou Veronikou, pri návrhoch a zámeroch s priestorom spolupracovali s Fakultou architektúry STU a zároveň ich navštevujú aj študenti architektúry v rámci svojej výučby. Skúmajú priestor akoby nedotknutý rekonštrukciou.

Päťsto rokov starý dom priťahuje aj mladých ľudí

RUINbar, Limpacherov dom – ako je pomenovaný podľa svojho pôvodného majiteľa – je postavený nad prekopaným podzemím popretkávanom chodbami až na sedemnástich úrovniach. Nad hlavným vchodom sa zreteľne týči erb rodiny Limpacher-Reuter a to, čo ostalo po nápise, ktorý dala táto rodina vytesať do múru. Pán Limpacher bol bohatý banský ťažiar, ktorý ťažil striebro v Banskej Štiavnici a zároveň bol komorovský podgróf, viceprezident ťažby v Uhorsku. 

O Limpacherovi sa toho nezachovalo veľa. Jediné, čo sa o ňom môžeme dozvedieť, je to, čo nechal vytesané do kameňa nad vstupnou bránu.

„Voľným okom bežného návštevníka je nadpis takmer nečitateľný, no pre reštaurátora je to ako čítať zo skrípt,“ hovorí Milan spamäti, čo sa píše v nadpise, očami sleduje nečitateľné úlomky slov a vyzerá akoby ich čítal „Teším sa, že z Božej milosti môžem byť úradníkom cisárovým a v Banskej Štiavnici ťažiť belostný kov. Toto je koč, ktorý ma dovezie k nebeským hviezdam.“

Kvety dole hlavou, múry však nepadajú

Hore nad hlavami sa z vysokého stropu, vedľa ručne fúkaných sklenených lámp, pohojdávajú rastliny rastúce dole hlavou. „Netrpia, dizajnéri vyberali druhy zelene, pre ktoré je takýto rast prirodzený. Máme v pláne smerovať ku konceptu botanickej záhrady,“ vysvetľuje nám. Kvety sú súčasťou krehkého surealizmu priestoru. Celému priestoru a prvkom v ňom majitelia chceli dať atypickú symbiózu – starého a nového dizajnu. 

Steny mohutných múrov sú čistejšie ako kdekoľvek inde, pretože tu nie je omietka, ktorá môže púšťať čiastočky prachu. Čierne škvrny na stenách sú pozostatky z dôb, kedy sa prví majitelia snažili bojovať voči vlhkosti omietaním stien dubovým dechtom. Usadeniny z mokrého dubového dreva zoškrabávali z krbov a získavali materiál, ktorý považovali za nepriepustný. Múry sa ešte dnes stále sušia – majú šírku okolo dvoch metrov. „Najdôležitejšie pre dom je, ak žije. Keď v ňom ľudia dýchajú,“ hovorí Milan.

Pracne odkrývali rôzne zašlé prvky, škvrny, usadeniny, ktoré rozprávajú príbehy o dávnom živote v dome. O tom, kde bola kuchyňa s otvoreným sporákom, kam stúpal dym, kde bola prirodzená chladiarenská miestnosť či prvky, ktoré boli doplnené neskoršími vlastníkmi. Po súčasných majiteľoch, Milanovi a Veronike, ostanú odhalené a zachované všetky vrstvy spletitej histórie domu vytvárajúce stav, ktorý ho prenáša do čias jeho najväčšej slávy. 

Káva, koláč, alternatívna kultúra a dobrá hudba

Dom ožíva spolu s návštevníkmi a podujatiami, ktoré sa v ňom konajú. Kamenný výčlenok v zadnej časti, ktorý dnes ponúka priestor na kultúru, hudbu a zábavu, kedysi slúžil ako chladnička pre renesančný palácový dom. V kuchyni, kde vtedajšia otvorená pec zanechala tmavé dechtové škvrny na múroch, je dnes bar, v ktorom sa podávajú miešané nápoje, nahé vína, chutná káva, koláče a jednoduché jedlá. 

„Zo starých záznamov, ktoré sa zachovali, vieme, že páni mali veľmi zaujímavý jedálniček, na ktorom sa bežne vyskytovala napríklad aj korytnačka. Takýto jedálniček nemáme ani dnes.“ V RUINbare zatiaľ nenájdete ani teplú kuchyňu, no v blízkej budúcnosti sa chcú venovať aj príprave varených jedál. 

Vzadu, v tesnej blízkosti kamennej steny v hĺbke 13 metrov pod úrovňou zeme, je pod kamenným oblúkom postavené alternatívne pódium, na ktorom sa doteraz odohralo už zopár divadelných predstavení a koncertov. Vytvára sa tu špecifická kultúra, ktorá ponúka rôzne žánre, štýly a rôznorodý druh zábavy.

Takto chutí RUINbar

V priestore, ktorý je výnimočný ako RUINbar, akoby káva nebola len kávou a v každom drinku akoby bol primiešaný kúsok neškrobenej noblesy. Hoci je zimné obdobie, objednali sme si Jesenné Daquiri (alebo aj Šípkove Daquiri) a ohromne zapadajúci  nápoj do históriou podpísaného podniku – Old Fashion, čo je prvý drink, ktorý bol kedy namiešaný. Tradičný recept Old Fashion tu má vlastnú úpravu – je obohatený o Becherovku.

Cena za Jesenné Daquiri: 4,20 €

Cena za Old Fashion: 4,20 €

Drinky mieša veľmi príjemný a šikovný barman, ktorý sa vyzná do svojho remesla a hosťom dáva pocítiť, že tu bude o nich dobre postarané. Z ponuky sladkých zákuskov sme si vybrali jemnú, krehkú a nadýchanú mini Pavlovu tortu, ktorá sa nám priam rozplývala na jazyku. Siahli sme aj po nostalgickejšej Sacherovej torte z lahodnej čokolády.

Cena za Mini Pavlovu tortu: 2,50 €

Cena za Sacherovu tortu: 3 €

Naša spokojnosť nad harmonicky vyladeným podnikom – od architektúry, dizajnu, cez ľudí, ktorí v ňom pracujú, až po skvelo namiešané drinky a atmosféru, ktorá je takmer hmatateľná – dosahuje vysoký level. Kiežby bolo na Slovensku oveľa viac podnikov s priznanou a vlastnou identitou.

Pozri aj:

Učí ľudí múdro jesť. Smartfood bistro je unikátny koncept nielen stredného Slovenska