Jedným z takých príbehov je aj príbeh štyroch bobistov z Jamajky. Ich príbeh zaujal ľudí natoľko, že o nich dokonca vznikol aj film s názvom Kokosy na snehu. Aj keď je väčšina filmu skreslená, istá časť predsa len pravdivá je. Takto sa štyria Jamajčania dostali až na Olympijské hry, ktoré sa konali presne pred 30. rokmi.
Štyria odvážlivci z Jamajky sa Olympijských hier zúčastnili ešte v roku 1988 a jeden z nich, Dudley „Tal“ Stokes sa pred niekoľkými rokmi rozhodol, že uvedie veci na pravú mieru a rozpovie, ako to celé bolo v skutočnosti. Tvrdí, že veľa vecí, ktoré boli vyobrazené vo filme, sa v skutočnosti nikdy nestali.
Napríklad, hlavné postavy filmu sa na skutočných bobistov takmer vôbec nepodobajú. Ďalším rozdielom je fakt, že bobisti sa nezúčastnili na Zimných olympijských hrách v Kanade ale v Calgary a skôr, ako sa dostali ku kariére bobistov, boli súčasťou jamajskej armády. Stokes ďalej dodáva, že film ich vykreslil ako vyhnancov, ktorých nikto nechcel a nikto im neveril. Pravdou však je, že ich v roku 1988 vítali na Olympijských hrách s otvorenou náručou.
Jamajská federácia bobistov tvrdí, že celé to začalo, keď dvaja americkí biznismeni žijúci na Jamajke, George Fitch a William Maloney, videli miestne derby. Derby im pripomínali boby, rozhodli sa preto, že Jamajčanov oslovia s ponukou zúčastniť sa na Olympijských hrách v Amerike.
Stokes sa zas k tomu, ako sa dostali na Olympijské hry, vyjadril takto: „Keď sa tak stalo, slúžil som v armáde a plukovník povedal, že by som to mal vyskúšať. Neprotirečil som mu, bol som len poddôstojník, tak som splnil, čo mi bolo povedané.“ Zrejme ho k tomu inšpirovali Fitch a Maloney, ktorým sa zapáčilo derby a pripomínalo im to jazdu na boboch. Mysleli si, že keď skombinujú jamajskú atletiku a boby, bude to skvelá kombinácia.
Nedokázali však nikoho presvedčiť, aby boby vyskúšal, prišiel preto za plukovníkom. Keď to plukovník počul, vydal rozkaz a tak som sa k tomu vlastne dostal. Skupinu štyroch Jamajčanov potom trénovali americkí tréneri v Rakúsku a v Amerike. Ako ste si totiž zrejme domysleli, s bobovaním mali Jamajčania len minimum skúseností.
Napríklad, Stokes videl prvýkrát boby vo februári v roku 1987, teda len chvíľu pred Olympijskými hrami. Vďaka svojej odvahe a jedinečnosti si jamajskí bobisti vyslúžili pozornosť médií z rôznych kútov sveta, občas sa dokonca báli opustiť miesto, kde sa Olympijské hry konali.
O nič ľahšie neboli ani preteky, ktoré museli zdolať len s požičaným náradím, navyše sa jeden z bobistov na tréningu nepríjemne poranil. Nešťastie ich sprevádzalo aj počas samotných pretekov. Boby preteky nevydržali a Stokes si poranil rameno. K nehode na trati došlo aj vo filme, v ňom však bobisti zdvihli boby nad hlavu a preniesli ich cez cieľovú čiaru. Toto sa však v skutočnosti nestalo. Jeden z členov tímu, Devon Harris sa vyjadril, že urobili to, čo by na ich mieste urobil ktokoľvek, boby jednoducho potlačili ďalej.
30 years ago today, Jamaica made #WinterOlympics history. pic.twitter.com/dKtNOvTktV
— NBC Olympics (@NBCOlympics) February 27, 2018
Od tých čias sa toho veľa zmenilo a ďalší tím z Jamajky sa zúčastnil Olympijských hier aj v Soči.
businessinsider
Nahlásiť chybu v článku