foto: Yosef Adest, Hebrew University of Jerusalem, Dan Rezetti

Abelova cena je najprestížnejším ocenením za matematiku.

Kráľovská švédska akadémia vied na matematikov zabudla, samostatnú Nobelovu cenu za túto vednú disciplínu neudeľuje. O ocenenie matematikov sa tak postaralo Nórsko, ktorého kráľ odovzdáva každoročne od roku 2002 cenu pomenovanú po nórskom matematikovi Nielsenovi Abelovi. O „matemtickú nobelovku“ sa tento rok podelili dvaja vedci.

Článok pokračuje pod videom ↓

Abelovu cenu za rok 2020 získali Hilel Furstenberg z Hebrew University v Jeruzaleme a Gregory Margulis z univerzity Yale v USA. O prestížne ocenenie za prínos do oblasti matematiky sa tak budú musieť podeliť. Komisia matematikov nórskej akadémie vied dvoch vedcov ocenila „za priekopnícke využívanie metód pravdepodobnosti a dynamiky v teórii grúp, teórii čísel a v kombinatorike,“ informujú v tlačovej správe.

Hillel Furstenberg, foto: Yosef Adest, Hebrew University of Jerusalem

Metóda chôdze opilca

Furstenberg a Margulis si ocenenie zaslúžili za využitie metódy náhodnej prechádzky, ktorá sa zvykne označovať aj ako metóda chôdze opilca. Dvojica matematikov dokázala túto metódu využiť na skúmanie grúp či grafov a zaviesť pravdepodobnostné modely, vďaka ktorým boli schopní vyriešiť mnoho problémov a otázok v spomínaných disciplínach, či v kombinatorike a teórii čísel.

„Furstenberg a Margulis omráčili matematický svet svojím dômyselným využitím pravedpodobnostných metód a metódy náhodnej prechádzky na riešenie matematických problémov,“ hovorí v tlačovej správe Hans Munthe-Kaas, ktorý je vedúcim komisie odovzdávajúcej Abelovu cenu. Tvrdí tiež, že práca týchto dvoch matematikov otvorila nové dvere na ďalšie skúmanie,  súčasne naštrbila hranice medzi samostatnými matematickými disciplínami a zrútila múr, ktorý stále medzi teoretickou a aplikovanou matematikou.

Gregory Margulis, foto: Dan Rezetti

Nacizmus aj komunizmus

Zaujímavý je pritom aj životný príbeh oboch vedcov. Furstenberg sa narodil v roku 1935 v Berlíne. Židovskej rodine sa však našťastie v roku 1939 podarilo emigrovať z nacistického Nemecka do USA. Keď Furstenberg publikoval jeden zo svojich prvých výskumov, ostatní vedci neverili, že vedeckú štúdiu vypracoval sám, prácu považovali za dielo skupiny odborníkov publikované pod spoločným pseudonymom.

Gregory Murgalis pochádza z Ruska a rovnako ako Furstenberg je židovského pôvodu. Už ako 32-ročný získal za prínos v matematike prestížnu Fieldsovu medailu, prevziať v Helsinkách si ju však pre zákaz sovietskych úradov nemohol. Napriek tomu, že bol azda najlepším matematikom v Sovietskom zväze sa mu prácu na Moskovskej univerzite získať nepodarilo, diskriminovaný mal byť práve pre svoj pôvod. Po páde režimu sa natrvalo usadil na univerzite Yale.

Uložiť článok

Najnovšie články