Alzheimerova choroba je zákerné ochorenie mozgu, ktoré sa vyznačuje pomalým mentálnym úpadkom. Ochorenie sa pritom môže nepozorovane rozvíjať celé desaťročia ešte predtým, než sa objavia príznaky. Avšak isté náznaky rozvoja ochorenia sa môžu objaviť ešte skôr.
Nový výskum naznačuje, že stenčovanie sietnice človeka v strednom veku súvisí s kognitívnou výkonnosťou v detstve a dospelosti. Tím, ktorý stojí za štúdiou publikovanou v časopise JAMA Ophthalmology naznačuje, že zistenia by jedného dňa mohli pripraviť cestu k jednoduchému očnému testu, ktorý by mohol pomôcť predpovedať riziko rozvoja Alzheimerovej choroby ako najbežnejšej formy demencie, uvádza portál Science Alert.
„Vzhľadom na to, že nedokážeme liečiť pokročilú Alzheimerovu chorobu, a že celosvetová prevalencia ochorenia narastá, je skutočne dôležité vedieť identifikovať ľudí v predklinickom štádiu, keď ešte môžeme mať možnosť zasiahnuť,“ hovorí doktorka Ashleigh Barrett-Youngová z univerzity Otago na Novom Zélande.
Súvis so zrakom
Ľudia s Alzheimerovou chorobou často majú poruchy zraku, ktoré ešte viac prispievajú k mentálnemu zmätku, dezorientácii a sociálnej izolácii, čo sú všetko symptómy, ktoré spolu so stratou pamäti narúšajú každodenný život miliónov ľudí žijúcich s touto chorobou po celom svete.
Nie je to prvýkrát, čo vedci naznačili, že oči by mohli byť oknom do mozgu. Už pred viac ako desiatimi rokmi vedci našli myloid-beta proteíny, ktoré sú charakteristické pri Alzheimerovej chorobe v sietniciach ľudí s touto chorobou a tiež zistili, že aj ich sietnice sú tenšie. Iná štúdia (z roku 2018) tiež našla silné spojenie s Alzheimerovou chorobou a tromi bežnými ochoreniami oka vrátane zeleného zákalu, či makulárnej degenerácie.
Sietnica ako „okno do mozgu“
V novej štúdii vedci zhrnuli údaje z dlhotrvajúcej štúdie, ktorá sledovala životy 1 000 detí narodených začiatkom 70. rokov v jednej nemocnici na Novom Zélande.
Vedci vybrali 865 dospelých a skúmali ich očné skeny vo veku 45 rokov a porovnávali ich s neuropsychologickými testami vykonanými v rannom veku a v dospelosti. Analýza ukázala, že účastníci s tenšími sietnicami dosahovali nižšie výsledky v testoch kognitívnych výkonností, a to v dospelosti aj v detstve. Nezistili však žiadne súvislosti so stenčovaním a poklesom výkonností, čo by signalizovalo, že sa v mozgu niečo deje.
Podľa vedcov by hrúbka sietnice mohla byť indikátorom celkového zdravia mozgu. Či ale očný test na predpovedanie Alzheimerovej choroby bude vôbec možný, je nateraz neznáme. Ide však o nové zistenia a je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či stenčenie sietnice naozaj predchádza nástupu Alzheimerovej choroby. Ak sa to potvrdí, bude to veľmi významné, keďže rutinné očné testy sú jednoduchšie a lacnejšie ako skenovanie mozgu. Zahrnutie takého testu pri bežnom očnom vyšetrení by tak mohlo znamenať, že by sme boli schopní predpovedať rozvoj zákernej choroby v dostatočnom predstihu.
Nahlásiť chybu v článku