Film Cannibal Holocaust sa zapísal do histórie ako jeden z najdrastickejších vôbec. Mnoho ľudí totiž verilo, že násilie v ňom je autentické a zábery z natáčania vo filme sú naozaj skutočné. Preto si vyslúžil nálepku jedného z najkontroverznejších filmov.

Film Cannibal Holocaust

Z dokumentárneho filmu, ktorý mal zobrazovať život kanibalov v ďalekom odľahlom Amazonskom pralese sa napokon stal jeden z najzvrátenejších filmov. Filmový štáb sa vyberie do týchto končín, no po čase o nich zmiznú všetky správy. Záchranný tím, sa na čele s Haroldom Monroem, vyberie na dané mesto vypátrať, čo sa štábu nezvestnému už dva mesiace naozaj stalo.

Presvedčivá forma zobrazenia skutočnosti

Podarí sa im nájsť ich zábery z natáčania a pomocou nich zistiť, čo sa štábu naozaj stalo. Ide o vôbec prvý film, ktorý priniesol štýl filmu vo filme. Pozeráme sa na zábery nakrútené kamerou, ktoré majú zachytávať vernú realitu. Napriek tomu, že ide iba nový spôsob filmovania a stále ide o film. Týmto ovplyvnil množstvo filmov v tomto žánri, ktoré ho nasledovali.

Nasledovali ho Blair Witch alebo Paranormal Activity. Napriek tomu že všetci vieme, že ide o fikciu, dokážu nás stále vydesiť a prinútiť prehodnotiť, či to, čo vidíme nie je naozaj skutočné. Predstavte si teda, ako musel rovnaký štýl šokovať, keď bol použitý úplne poprvýkrát. A presne to je osud snímky Cannibal Holocaust z roku 1980. Film sa preslávil najmä svojou kontroverznosťou. Okrem samotných neznesiteľných momentov, ktoré v nej nechýbajú aj škandálmi, ktoré sa niesli okolo samotného režiséra Ruggeroa Deodata a celého spôsobu natáčania.

Za zabíjanie zvierat bol odsúdený

Vo filme môžeme vidieť množstvo mŕtvych zvierat. Ak ste si však mysleli, že ide iba o filmový trik, boli ste na omyle. Podobne ako Robert Kerman, ktorý stvárnil hlavnú postavu Harolda. Keď sa dozvedel, že režisér nechal pred kamerou všetky zvieratá reálne zabiť, napadol ho a označil za bezcitného. Keď totiž došlo k zabíjaniu, herec pritom nebol a sám bol presvedčený, že nič z toho nie je reálne.

Dokonca aj scéna, v ktorej mal „akože“ zabiť nosáľa sa ukázala ako úplne skutočná. Keďže sa však nenatáčala priamo v hercovej prítomnosti, on o ničom netušil. Po tomto incidente sa Kerman radšej vrátil späť k odvetviu kinematografie, ktorému sa venoval aj predtým – porno filmu. A do sveta skutočného filmu sa už viac ani nepokúšal dostať.

Herci to nemali jednoduché

Jedným z najnezabudnuteľnejších momentov je scéna s korytnačkou, ktorú rozkrájajú zaživa. Ona sa pritom samozrejme ešte hýbe. Následne jej odoberú pancier a my vidíme všetko, čo sa v jej vnútri naozaj nachádza. Tento pohľad nie je nepríjemný iba pre divákov, ale bol aj pre samotných hercov. Perry Pirkanen totiž pri jej natáčaní plakal.

Každý herec musel pred samotným natáčaním súhlasiť s tvrdými podmienkami. Jednou z nich bolo, že až rok po natáčaní sa nebudú ukazovať na verejnosti. Malo to docieliť ešte väčšiu autenticitu a pocit, že boli vo filme naozaj zjedení. Všetky tieto režisérove výstrelky sa však Deodatovi napokon vypomstili. Režisér bol kvôli zabíjaniu nevinných zvierat trestne stíhaný.

Mysleli si, že zabíjal aj ľudí

Desať dní po premiére musel ísť k súdu, pretože bol obvinený z vraždy troch mužov a dvoch žien. A dokázať, že aspoň v tomto prípade sa jednalo iba o triky. Okolo filmu sa začali šíriť fámy, že zobrazuje skutočné vraždy a samovraždy. Jednou z vyhrotených scén je napríklad aj scéna kastrácie. Pri jej tvorbe však použili múdry trik. Časť tela od pása hore bola iba figurína, no spodná bolo reálne mŕtve telo, ktoré sa podarilo odkúpiť z dopravnej havárie.

Smrť zvierat však bola skutočne autentická a režisér si za ňu vyslúžil mastné pokuty. Naozaj bola vo filme zabitá korytnačka, had, dve opice, tarantula alebo prasa. A prečo dve opice, keď vo výslednej snímke vidíme smrť iba jednej? Táto scéna sa totiž točila dvakrát, tak museli zomrieť rovno dve. Režisér však napokon priznal, že všetko ľutuje a bol by najradšej, keby film vôbec nevznikol.

Rekordman v počte zákazov

Svojou kontroverznosťou a scénami za hranicou znesiteľnosti si film vyslúžil zákaz premietania v mnohých krajinách. A stal sa rekordérom, keď prekonal ich počet 50. Samotné Taliansko film odsudzovalo. Ľudia totiž neverili, že ide iba o film a násilie nebolo skutočné. Tak museli všetci herci navštíviť televíziu, aby dokázali, že v skutočnosti nie sú mŕtvi. Napriek tomu sa však film preslávil a svoj pôvodný rozpočet zniekoľkonásobil. V Japonsku sa dokonca považuje za jeden z najzárobkovejších vôbec.

Režisérov zámer bol upozorniť na množstvo násilia, ktoré môžeme vidieť dennodenne na našich obrazovkách. Film totiž vznikol v období Červenej brigády, komunistickej teroristickej skupiny v Taliansku. Každý večer sa ľudia v televízii teda museli pozerať na zmrzačené alebo mŕtve telá. A popularita správ sa zvyšovala úmerne s ich schopnosťou šokovať. Napriek tomu sa mu namiesto akéhosi upozornenia, podarilo presne to isté.

Kritika spoločnosti

Táto snímka priniesla nový spôsob filmovania do kinematografie a ovplyvnila množstvo ďalších. Navyše obsahuje reflexiu spoločnosti, ktorá nám dokazuje, že aj my, slušní a civilizovaní ľudia, sa môžeme v dôsledku rôznych podmienok zmeniť a byť dokonca horší a krutejší, ako domorodí obyvatelia.

Ďalšie články zo série najkontroverznejších filmov:

• Film Zvrátený
• Film Raw
• Film Antikrist
• Srbský film
• Takí normálni zabijaci
• Film Svätá Hora
• Saló alebo 120 dní Sodomy

humanechoes.com, sk.wikipedia.org, syfy.com, csfd.cz