Zatiaľ nám však v ceste stojí priveľa prekážok a nejaký čas ešte budeme musieť pobudnúť na Zemi. Niektorí odborníci si však myslia, že existuje lepšia alternatíva ako Mars, a to satelit obiehajúci okolo planéty Ceres.
Jednou z možností je planéta Ceres
Ako píše portál Science Alert, je veľmi nepravdepodobné, že by sa v blízkej budúcnosti podarilo ľuďom osídliť niektorú z exoplanét mimo našej slnečnej sústavy. Avšak odborníci sa nevzdávajú nádeje, že sa raz podarí nájsť nové miesto na osídlenie v rámci slnečnej sústavy. Už dlho sa hovorí o osídlení Marsu a ukázalo sa, že človek istý čas vo vesmíre prežiť dokáže, napríklad na palube vesmírnej stanice ISS. Prečo sa teda nezamyslieť nad ďalšími možnosťami?
Podľa fyzika a astrobiológa Pekka Janhunen je jednou z možností trpasličia planéta Ceres, informuje portál Phys. Ceres obieha medzi dráhami Jupitera a Marsu a s priemerom 950 km je najväčším telesom na danej obežnej dráhe. Okrem toho, je to jediná známa trpasličia planéta, ktorá sa k Slnku nachádza bližšie ako Neptún.
Ako Janhunen napísal v štúdii publikovanej prostredníctvom arXiv, cieľom je vybudovať kolóniu, kde bude možné vytvoriť umelé gravitačné pole. Cestovanie v rámci kolónie by malo byť čo najjednoduchšie a okrem toho, kolónia by nemala byť husto osídlená. Na jednom štvorcovom kilometri by malo žiť nanajvýš 500 ľudí.
Problémom je gravitácia
Mars a Mesiac kvôli gravitačným podmienkam nemusia byť na osídlenie práve najvhodnejšie. Už teraz je známe, že astronautov po návrate na Zem môžu potrápiť zdravotné problémy. Vedci si preto lámu hlavu nad tým, čo by sa s ľudským telom dialo, keby sa v iných gravitačných podmienkach muselo vyvíjať dajme tomu od narodenia.
Alternatívou môže byť aj umelo vytvorená kolónia obiehajúca okolo Slnka. Musela by to však byť vesmírna stanica, ktorá by rotovala tak, aby čo najviac napodobnila rotovanie Zeme, a teda aj jej gravitačné podmienky. Dosiahnuť niečo také by po logistickej stránke nebolo vôbec jednoduché. Okrem toho, rovnako, ako pribúdajú ľudia na Zemi, by zrejme pribúdali aj v kolónii. To by znamenalo nutnosť vytvoriť viacero samostatných kolónií, ktoré by putovali po obežnej dráhe. Ak by sa od seba vzdialili, vznikol by problém, ako medzi jednotlivými kolóniami bezpečne cestovať.
Obrovské zrkadlo a vesmírny výťah
Janhunen preto prišiel s naozaj nezvyčajným riešením. Podľa neho by jednotlivé kolónie mohli putovať okolo planéty Ceres po vybudovanom pevnom ráme. Vďaka tomu by nehrozilo riziko kolízie a ani toho, že sa kolónie od seba vzdialia. Okrem toho, z Ceresu by bolo možné čerpať potrebné materiály, napríklad dusík. Vedcom sa navyše podarilo zistiť, že Ceres je slaná planéta a pod jej povrchom sa môže nachádzať voda. Solárne panely by zas mohli poslúžiť ako zdroj energie. Poháňať by mohli napríklad výťah smerujúci z kolónií na planétu a späť.
Vzhľadom na to, že Ceres je planéta nachádzajúca sa pomerne ďaleko od Slnka, o dostatok slnečného žiarenia na pestovanie plodín by sa mohli postarať správne nasmerované nastaviteľné zrkadlá. Janhunen dodáva, že bývanie v týchto kolóniách by malo množstvo výhod. Ľudí by napríklad neohrozovali prírodné katastrofy a nemuseli by sa pasovať s nepriaznivým počasím. Okrem toho, nemalo by predstavovať problém neustále pripájať nové kolónie. Vďaka tomu by v nich mohlo žiť 10000-násobne viac ľudí, ako žije v súčasnosti na Zemi.
Zatiaľ však ide len o špekulácie, ktoré tak skoro zrejme nebudeme mať možnosť otestovať. Podľa Janhunenových výpočtov by však po odstránení všetkých logistických problémov ľudstvo dokázalo kolóniu vybudovať za 22 rokov. Vedec dodáva, že jeho alternatíva je asi rovnako reálna, ako osídlenie Marsu.
Nahlásiť chybu v článku