Kto by nemal radosť z pobytu pri čistom, priezračnom mori plnom rýb. Pobrežie v Marmarskom regióne však toto leto turistov nepoteší. More je plné hlienovitej látky, ktorému sa ľudovo hovorí morský sopeľ.
Pobrežie je plné morského slizu
Hustá viskózna substancia pripomína hlien a ľudovo sa jej hovorí morský sopeľ alebo morský sliz. To, že jej je plné more, vôbec nie je dobré. Ako píše portál Science Times, podľa odborníkov za to môžu najmä klimatické zmeny. Toto nie je prvý takýto prípad, Marmarské more bolo plné hlienovitej substancie aj v roku 2007.
Vo väčšine prípadov morský sopeľ síce vyvoláva znechutenie, no je neškodný. Tentoraz je to však inak. Substancia môže vážne ohroziť živočíchy žijúce pod hladinou. Ako informuje ZME Science, riasy a fytoplanktón vznášajúce sa na hladine sa podieľajú na okysličovaní morí. Prebieha v nich fotosyntéza a do vody sa z nich uvoľňuje kyslík. Ak je však rias a fytoplanktónu priveľa, môže to mať presne opačný efekt. Na hladine sa vytvorí sliz, ktorý môže pokryť obrovské plochy.
Marmara’daki deniz salyasının su altındaki etkileri görüntülendi. Tablo çok acı. pic.twitter.com/fa1H1Tbkju
— Tuncay ÖZKAN (@ATuncayOzkan) May 16, 2021
Za to, že morský sopeľ pokryl turecké pobrežie, sú pravdepodobne zodpovedné vysoké teploty a pomerne pokojné počasie, vďaka čomu je vo vode hojnosť nutričných látok, vrátane fosforu a dusíka. Aj keď sa z času na čas morský sopeľ v tejto oblasti vyskytne, sliz takýchto rozmerov tu ešte nikdy nevideli.
Je hostiteľom pre nebezpečné mikroorganizmy
Sliz sa prvýkrát začal objavovať ešte počas decembra minulého roka. Poriadne znepríjemnil život rybárom, ktorí kvôli nemu nemohli rozhadzovať svoje siete. Niektorí nemohli ísť chytať ryby už celé týždne. Samotný sliz je pomerne neškodný. Problémom však sú toxické mikroorganizmy a patogény, ktoré sa na ňom môžu hostiť, vrátane E.coli, píše portál Washington Post.
Ak sa bude sliz rozširovať aj naďalej, môže spustiť reťaz nepríjemných udalostí. Napríklad, ak morský sopeľ pokrýva priveľkú plochu, ryby nie sú schopné nadýchnuť sa. To by mohlo zapríčiniť ich masový úhyn. Následkom toho by poklesla hladina kyslíka v mori, čo by zapríčinilo úhyn obrovského množstva ďalších živočíchov.
Okrem toho, sliz ohrozuje napríklad aj koraly, ktoré sa nedokážu len tak presťahovať na vhodnejšie miesto. Sliz ich obalí a postupne ich zabije. Ako informovali turecké noviny Cumhuriyet, sliz môže siahať aj do hĺbky niekoľkých metrov a udusiť všetko, na čo prilipne.
Nahlásiť chybu v článku