Foto: [Public domain], via Wikimedia Commons/ [Public domain], via Wikimedia Commons

Dnes si pripomíname 79. výročie zhodenia atómovej bomby na Hirošimu.

Je ráno 6. augusta 1945 a k japonskému mestu Hirošima sa blíži ťažký bombardér B-29 s názvom Enola Gay, pomenovaný podľa matky pilota. Ten je sprevádzaný ďalšími dvoma bombardérmi. O 8:15 veliteľ posádky, plukovník Paul W. Tibbets, zobral do rúk palubný mikrofón a povedal: „Tento záznam je určený pre dejiny. Dávajte pozor, čo hovorím. Zhodíme prvú atómovú bombu!

Článok pokračuje pod videom ↓

Asi hodinu pred zhodením bomby zachytili japonské radary americké lietadlá. Výstraha bola odoslaná do viacerých miest, vrátane Hirošimy. Keď Japonci zistili, že sú to len tri lietadlá, nevyslali k nim ani stíhačky a odporučili obyvateľom, aby sa pre istotu schovali do krytov. Japonci predpokladali, že ide o prieskum.

Bombardér B-29 Enola Gay a jeho posádka. Foto: wikimedia

Bomba Little Boy

Zhodeniu atómovej bomby na Hirošimu predchádzal tajný projekt s názvom Manhattan. Ten mal za cieľ vyvinúť a vyrobiť atómové bomby, ktoré naklonia misky váh na stranu spojencov, píše Britannica. 16. júla 1945 bola na opustenej leteckej základni Alamogordo, v púšti White Sands v Novom Mexiku, otestovaná prvá atómová bomba s názvom Gadget, a to v rámci operácie Trinity. Táto bomba bola plutóniová.

Príprava na test Trinity. Foto: Not identified. [Public domain], via Wikimedia Commons
Bomba Little Boy však bola uránová. Tento typ bomby nebol otestovaný, a to z dvoch hlavných dôvodov: všetok vyrobený urán 235 bol použitý v tejto bombe a navyše, proces jeho štiepenia bol overený teoretickými výpočtami, a tak sa verilo, že bude fungovať.

Stanovenie cieľov

Odtajnený dokument uvádza, že za možné ciele atómového bombardovania bolo stanovených viacero miest v Japonsku. Hirošima bola vhodná kvôli dôležitému armádnemu skladu, prístavu uprostred priemyselnej časti, a tiež obklopeniu horami, ktoré zvýšia účinok bomby. Ďalším cieľom bolo mesto Kjóto – s veľkým počtom ľudí a s veľkým počtom vzdelávacích inštitúcií, čo by malo významný psychologický efekt. Za ďalšie možné ciele boli označené mestá ako Jokohama, Kokura (Kitakjúšú) s cisárskym armádnym skladom, Japonský cisársky palác v Tokiu či mesto Nagasaki.

Tieto ciele neboli často zasahované náletmi USA, aby v nich bol efekt zhodenia atómovej bomby čo najviditeľnejší.

Ultimátum pre Japonsko

26. júla 1945, teda 10 dní po úspešnom teste Trinity, bola na Postupimskej konferencii predstavená výzva na kapituláciu Japonska. Japonsku bolo pohrozené úplným zničením, ak sa nevzdá. Krajina vychádzajúceho slnka však na Postupimskú konferenciu reagovala ignoráciou. Truman tak rozhodol o zhodení atómových bômb na japonské ciele.

Tento článok je dostupný členom Interez PREMIUM

Uložiť článok

Najnovšie články