Jaro Slávik sa slovenským divákom naplno ukázal až ako porotca známej talentovej šou. Svoju kariéru si však poctivo budoval dlho pred ňou a dosiahol v nej nejeden veľký úspech. Porotcovská stálica Česko-Slovensko má Talent (ČSMT) nám porozprávala o šou, úspechu v hudobnej brandži, ale aj o historicky prvom koncerte Madonny v Moskve.

„Myslím, že som vzorovou ukážkou českého pojmu takzvanej telebrity. Som populárny medzi ľuďmi, medzi ktorými som populárny byť nechcel. Popularitu som získal účinkovaním v televíznej šou, nie dvoma desaťročiami práce na svojej kariére,“ povedal v roku 2012 v jednom z rozhovorov Jaro Slávik. Po rokoch v šoubiznise sa už ľudia iste dozvedeli o jeho mnohých kariérnych úspechoch mimo televízie a my sme sa Jara opýtali aj na ne.

Stretli sme ho na letnej párty televízie JOJ, počas ktorej prítomným predstavovala novinky jesennej vysielacej sezóny. Zároveň nás však zaujímala aj populárna šou ČSMT, účinkujúci a bizarné príhody.

Od septembra štartuje už 11. ročník talentovej šou ČSMT. Vy ste ako jediný z porotcov v show od začiatku. Ako vnímate vývoj tejto televíznej stálice v priebehu rokov?

V prvom rade určite v tej technologickej rovine. Od základného set-upu sme sa dostali k tomu, že nič nie je nemožné. Teraz tu máme set-up s množstvom LED-svetiel, vizuálnych efektov, kvalitnejšieho svietenia, krištáľovo čistých kamier a podobne. Videli sme, ako sa tá technika vyvinula priamo na sebe. Všetko sa zlepšilo, Talent je lepší, premyslenejší, viac na hrane ľudských možností.

Ľudia sa vždy radi zabávali, zábava tu bola odnepamäti a my dnes všetko, čo si vieme predstaviť, vieme aj zrealizovať. Tak to je aj s Talentom.

Z vašich rozhovorov je jasné, že ste človek, ktorý má veľmi dobrú pamäť. Na ktorý z ročníkov spomínate najradšej? 

Tým, že sme len nedávno skončili natáčanie jedenásteho ročníka, tak mám v pamäti práve ten. My s Jakubom Prachařom a Davidom Gránským sme už nečakali, že tento ročník vôbec bude. Mali sme to v hlave tak, že to bolo krásnych desať ročníkov stabilného televízneho programu a nevedeli sme si predstaviť, prečo by to malo ísť ďalej. Stalo sa ale to, že to išlo ďalej a zažili sme pravdepodobne jeden z najlepších ročníkov, ak nie ten najlepší.

Čím je tento 11. ročník špeciálny?

Tento rok nám premiérovo prišlo veľa zástupcov z Južnej Ameriky. Tieto vystúpenia sú u nás, takpovediac, neokukané, neochytané. Ja som bol svedkom týchto vystúpení už pred dlhými rokmi v Mexiku a je neuveriteľné, čo títo ľudia dokážu.

Je nejaký typ vystúpenia, ktorý vyslovene nemáte rád? Často sa hovorilo o kúzelníkoch.

Kúzelníci, to rád opakujem. Angličania počas druhej svetovej vojny vymysleli princíp takzvaných slamených panákov, keď z gumy vyrábali tanky, aby Nemci míňali tie skutočné. Aj v šoubiznise existuje takýto slamenný panák, kedy si vytvoríte postavu, ktorá sa na vás podobná, no v skutočnosti s vami nemá nič spoločné.

Ja som si vytvoril takú postavu, ktorá nemá rada kúzelníkov a nemá rada kockované košele, aby ľudia útočili na túto postavu, s ktorou v skutočnosti ja nič vnútorne nemám. Prečo kockované košele a kúzelníci? Vy si musíte vytvoriť taký atribút, ktorý vás vyrušuje. Na druhej strane, nikto dlhodobo neadorizuje kúzelníkov, možno s výnimkou Copperfielda. Je to politicky neutrálne, kúzli sa všade po svete – od nepamäti. Keď poviete, že nemáte rád kúzelníkov, každý si to hneď zapamätá.

Vo všeobecnosti si ale nemôžem dovoliť odsúdiť žiadne vystúpenie. Ku všetkému musím pristupovať s veľkou pokorou a hľadať v tom to najlepšie.

Každá porota má svojho “kata” a v ČSMT mnohí takto označujú práve vás. Prečo?

Lebo som nezábavný. A keď ste nezábavný, tak vám prischnú nejaké vlastnosti, ktoré vám ostatní prisúdia. Všetko je to v našich životoch o vnímaní, takže, ak vo mne niekto vidí strašiaka, tak pre neho budem strašiak.

Počas 10. ročníkov sme mali možnosť vidieť niekoľko dychberúcich vystúpení, ale tiež množstvo bizárov. Zrodili sa tam dokonca aj niektoré legendy internetu, ako napríklad Pátrovič. Ak by ste mali z týchto bizarných postáv a vystúpení vybrať tie absolútne najkomickejšie, ktoré by to boli?

No, tie bizarné veci sa každým rokom prekonávajú. Tento rok sme napríklad mali takého chalana z Čiech, ktorý tam šermoval. Mne to pripomínalo tie virálne videá Rusov rozbitých na kašu, ktorí predvádzajú akési kung-fu. On bol ale triezvy a sťažoval sa, že mu produkcia nedovolila priniesť zbierku chladných zbraní a kušu, s ktorou chcel zostreliť jablko z Kubovej hlavy. Mňa to trocha aj znepokojilo, pretože nerozumiem, ako si taký človek môže kúpiť kušu.

Čo sa týka Pátroviča, on k nám prišiel, keď mal 68 rokov. Väčšina ľudí v tom veku už skúša “ovoniavať zem”. On sa dopracoval k štrnástim rokom neuveriteľnej kariéry, každý ho pozná. Ten človek je rád v centre pozornosti, on chcel, aby ho ľudia poznali. A podarilo sa mu to, stal sa slávnym v dvoch štátoch pred 70. 

Ak sa pozrieme na všetky talentové a spevácke súťaže, len veľmi málo jednotlivcov sa dokázalo v šoubiznise presadiť aj po šou. Prečo to tak z vášho pohľadu je?

Kariéru v zábavnom priemysle by som prirovnal k Tour de France. Víťazstvo v akejkoľvek talentovej súťaži je len výhra v etape. Takáto výhra neznamená, že vyhráte celé preteky. Dokonca na to, aby ste vyhrali etapu, nepotrebujete ani jediný bod v rýchlostnej či výškovej prémii. V tomto smere si ale dovolím povedať, že na rozdiel od niektorých iných súťaží (najmä speváckych, pozn. red.), sme v Talente mali niekoľkých ľudí, ktorí to svoje víťazstvo dosiahli.

Spomenul by som Terezu Maškovú, Evu Burešovú, The Pastels, Ladylicious, Annette & Yannick, Alex Dowis a ďalší. Všetci sa živia svojím talentom, niektorí sú veľké hviezdy na domácom trhu, iní žiaria v zahraničí. Talent vyprodukoval minimálne 15-20 takýchto úspešných umelcov, ktorí sa živia zábavným priemyslom.