Začiatkom tohto roka sme vám priniesli rozhovor s odvážnym Slovákom, ktorý sa vydal na cestu okolo sveta na motorke. Prešiel Rusko, Južnú Kóreu, Kanadu, navštívil Argentínu, Brazíliu, ale aj Uruguaj. Zážitky zbieral aj v Patagónii, v Paname či Ekvádore. Svoje putovanie po takmer 500 dňoch napokon dokončil a úspešne sa vrátil domov do Michaloviec. Prezradil nám, aké má z toho pocity a či sa zapíše aj do Guinnessovej knihy rekordov.

Na sociálnych sieťach som zachytila viacero postov o tom, že ste prekonali rekord. Ako to je? Aké sú čísla a fakty? Podaril sa vám aj zápis do Guinnessovej knihy?

Podarilo sa mi prekonať aktuálne známy svetový rekord. Podľa dostupných informácií som najmladším človekom, ktorý obišiel modrú planétu na motocykli. Prešiel som 51 839 kilometrov. Čo sa týka zápisu do Guinnessovej knihy rekordov, musím zhromaždiť všetky dôkazy vrátane článkov, reportáží atď. Musím odovzdať denné sledovanie a záznamy z GPS, ale aj fotografie, videá, faktúry, bločky za rôzne služby na ceste. Posúdiť to budú musieť komisári a nebude to ľahké.

Keď ste vyrážali na cestu, bolo to s cieľom rekord prekonať?

Na cestu som nevyrážal preto, aby som prekonával svetové rekordy. Viac ma zaujímala samotná cesta a to, čo so mnou spraví. Keď je človek takmer rok a pol osamote na ceste, zmení sa veľa vecí. Mal som život pred cestou a mám život teraz po ceste. Už nič nebude také, aké bolo predtým, môj život sa rozdelil na dve etapy a delí ich práve cesta okolo sveta.

Čo najkrajšie vám táto cesta dala? Dá sa povedať, že vám niečo aj vzala?

V sedle motorky som bol so všetkými emóciami, ktoré človek môže v živote zažiť. Cesta mi jednoznačne dala schopnosť spoliehať sa na seba samého v každej situácii, ktorú život prinesie. Dala mi možnosť naučiť sa trochu vidieť za horizont úmyslov ľudí, či ich majú horšie, alebo mi chcú, naopak, pomôcť. Naučil som sa viac čítať ľudí. Ešte si len uvedomujem všetko, čo sa udialo a zvykám si na domov. Vlastne návrat, lebo už to nie je návrat domov v pravom zmysle slova, začínam nový život, na ktorý si musím postupne privykať. Čas však ukáže, čo všetko mi ešte cesta dala. Určite toho ale nebude málo.

Na druhej strane, niektorých ľudí mi cesta vzala, s tým ale človek musí počítať. Vzala mi aj staré vnímanie sveta, ktoré som mal pred cestou. Až neskôr som pochopil, že my v Európe si žijeme svetovo a je jedno, či sme na Slovensku alebo v Nemecku. Výplaty a finančná stránka sa možno líšia, no inak sa vo všetkých európskych krajinách žije v podstate podobne. Máme klasické domovy, do ktorých sa každý deň vraciame z práce či zo školy. Myslím si, že si žijeme asi najlepšie z celého sveta. Je vidieť, že Európa je „starý kontinent“ a že odtiaľto sa písali dejiny sveta.

Aký najviac adrenalínový zážitok ste počas cesty okolo sveta zažili?