„Morský Černobyľ“ a zrejme jadrovým odpadom najznečistenejšie miesto na celom svete možno nájsť len 55 km severne od ruského mesta Murmansk. O udalostiach, ktoré sa odohrali v roku 1982 v Andrejevskom zálive a dôsledkoch, ktoré svet ohrozujú prakticky dodnes, však mnoho ľudí ani netuší. V tajnej sovietskej základni tu totiž Rusi uskladňovali vyhorené palivo prevažne z jadrových ponoriek. O nebezpečný rádioaktívny odpad sa Sovietsky zväz postaral skutočne „bravúrne“. Tak, že dodnes predstavuje bezpečnostné riziko.
Andrejevský záliv na pobreží Barentsovho mora bol počas studenej vojny miestom, kde sa nachádzala tajná sovietska námorná základňa s oficiálnym označením 569. Aj dnes v tejto oblasti nájdete ruské vojenské objekty. Na opačnej strane zálivu od niekdajšej sovietskej základni sídli totiž severná flotila ruského námorníctva.
V priestoroch niekdajšej základne 569 stojí aj neslávne známa budova č. 5. Čierna stavba bez okien, ktorá je jedným z najviac zamorených miest planéty.
Neprofesionálne uskladnenie odpadu
V sovietskej tajnej vojenskej základni 569 vyrástlo úložisko jadrového odpadu v roku 1961. Vyhorené palivo zo sovietskych jadrových ponoriek a iných jadrovou energiou poháňaných plavidiel, tu bolo hromadené a uskladňované viac ako dve desaťročia. Problémom však bola bezpečnosť celej stavby.
Účel, ktorému mala slúžiť, si vyžadoval oveľa technickejšie a sofistikovanejšie prevedenie. Dôsledkom nerozumného narábania s jadrovým odpadom bola v roku 1982 nukleárna katastrofa.
V budove č. 5 sa nachádzali dva bazény s rádioaktívnym odpadom uskladneným v oceľových bubnoch. Každý bubon obsahoval 350 kg vyhoreného jadrového paliva. Každý z bazénov mal kapacitu 2000 takýchto bubnov.
Tie viseli na reťaziach ponorené do vody, ktorá slúžila ako biologická ochrana. Prehrdzavené reťaze však záťaž a vplyv arktickej zimy nevydržali a toxický odpad sa hromadil na dne bazéna.
Jadrová katastrofa
Vo februári 1982 došlo na vojenskej základni k jadrovej katastrofe. V oblasti Andrejevského zálivu zaznamenali únik rádioaktívneho materiálu z jedného z bazénov. Z tajnej sovietskej vojenskej základne unikalo každý deň obrovské množstvo rádioaktívnym materiálom kontaminovanej vody.
Predpokladá sa, že počas najhoršieho obdobia unikalo do mora denne až 30 ton vysoko rádioaktívnej vody. Keď sa nádrže nepodarilo utesniť, začalo sovietske námorníctvo presúvať rádioaktívny odpad do suchých kontajnerov, ktoré zabezpečovalo betónom.
Práce na odstraňovaní katastrofy prebiehali od roku 1982 až do roku 1989. Za tento čas sa do Barentsovho mora dostalo až 700-tisíc ton vysoko rádioaktívnej vody. Jadrový odpad, ktorý sa podarilo pred únikom „zachrániť“ však v základni ostal uskladnený aj po roku 1989 a pre celý svet tak naďalej predstavoval bezpečnostné riziko.
Vladimir Konstantinovich Bulygin, v tom čase vrchný veliteľ vojenskej základne 569, dostal za práce na odstraňovaní jadrovej katastrofy vyznamenanie Hrdina Sovietskeho zväzu.
Alexandr Nikiti, bývalý príslušník námorníctva a ekológ, ktorý sa dlhodobo venuje katastrofe v Andrejevskom zálive hovorí, že nič podobné vo svojom živote ešte nevidel.
„Precestoval som celý svet a navštívil takmer každú krajinu, ktorá využíva jadrovú energiu. Ak narábate s jadrovým odpadom, musíte byť mimoriadne opatrní. Tu (v Andrejevskom zálive) ho proste vzali a uložili na jedno miesto, čím je ešte nebezpečnejší,“ povedal pre The Guardian.
Nebezpečenstvo dodnes
Napriek tomu, že sa pred desaťročiami podarilo úniku rádioaktívneho materiálu zabrániť, budova č.5 predstavuje „časovanú bombu“ dodnes. V bývalej sovietskej základni sa nachádza stále veľké množstvo provizórne uloženého jadrového odpadu, ktoré predstavuje obrovskú hrozbu.
V posledných rokoch na jeho odstránení spolupracuje Rusko s Nórskom a ďalšími európskymi krajinami. Rádioaktívny materiál odvážajú najskôr do Murmansku, odkiaľ vlakom putuje do spoločnosti Mayak, ktorá zaoberá spravovaním jadrového odpadu.
Nachádza sa neďaleko mesta Ozjorsk v Čeľabinskej oblasti a jej okolie patrí k najzamorenejším oblastiam celého Ruska. Odhaduje sa, že odstránenie všetkého rádioaktívneho odpadu z Andrejevského zálivu potrvá ešte asi 8 rokov.
nytimes.com, The Guardian, tech.instory.cz, idnes.cz,
Nahlásiť chybu v článku