Vedci to veľmi dobre vedia, práve preto napríklad vytvorili na súostroví Svalbard trezor, v ktorom sú starostlivo uskladnené semená rôznych druhov rastlín, ktoré ľudstvo potrebuje ku prežitiu. Zdá sa však, že príroda si poradí aj bez špeciálnych trezorov.
Zasadili semená staré 2 000 rokov
Ako totiž informuje portál The Guardian, vedci objavili v Judskej púšti 2 000 rokov staré semená a teraz sa z nich pokúšajú vypestovať datľovú palmu. Semená, ktoré dostali mená Adam, Jonah, Uriel, Boaz, Judith a Hannah boli objavené v oblasti bohatej na archeologické nálezy a podľa vedcov existuje vysoká pravdepodobnosť, že sa aj napriek svojmu veku uchytia a skutočne z nich vyrastie palma.
Dokonca nejde o prvý prípad, kedy sa vedci rozhodli vypestovať rastlinu zo semien pochádzajúcich z antických čias. V roku 2008 sa im podarilo vypestovať datľovú palmu z 1 900 rokov starých semien nájdených v oblasti Masada. Samčiu rastlinu vedci pomenovali Methuselah, podľa najstaršej biblickej postavy.
Teraz sa chcú vedci posunúť ešte o krok ďalej, nielenže majú k dispozícii viac semien, ako v predošlom prípade, ale pokúšajú sa zároveň zistiť čo najviac o tom, ako v danej oblasti kultivovali farmári datľové palmy kedysi. Navyše, vzhľadom na to, že Methuselah je samčia rastlina a Hannah zas samičia, odborníci dúfajú, že sa im podarí samičiu rastlinu oplodniť. Tá by mohla do dvoch rokov zakvitnúť a napokon by sa na nej mohlo objaviť aj ovocie.
Datle boli kedysi cenným artiklom
Odhaduje sa, že datľové palmy sa prvýkrát objavili už pred 6 000 rokmi v oblasti niekdajšej Mezopotámie a Arábie a neskôr sa dostali do antickej judskej oblasti, teda do regiónu, ktorému sa hovorilo Levant. Datle sa využívali nielen ako potrava, ale aj ako liečivo. Liečitelia nimi napríklad liečili depresívne stavy či postupný úbytok pamäťových schopností. Okrem toho, ovocie bolo aj vzácnym vývozným artiklom. Vydržali totiž dlho bez toho, aby sa pokazili, dali sa teda vyvážať aj do vzdialenejších kútov sveta.
Hovorí sa tiež, že boli využívané aj ako vzácny dar, napríklad grécky filozof Hérodotos ich každý rok daroval rímskemu panovníkovi. Nanešťastie, postupom času sa darilo rastlinám čoraz menej a v 19. storočí pôvodné plantáže celkom zmizli.
Snaha Sarah Sallonovej a jej kolegov preto znamená značnú nádej. O 32 semenách, ktoré zatiaľ vedci objavili, publikovali štúdiu v odbornom časopise Science Advances a uvádzajú v nej, že vhodné semená na pestovanie hľadali celé hodiny.
Mnoho semien totiž napadol hmyz alebo sa jednoducho rozpadli. Tie, ktoré boli v dobrom stave, napokon zasadili a vyklíčilo z nich zatiaľ šesť rastlín. Kým niektoré vyklíčili v priebehu niekoľkých týždňov, iným to trvalo aj pol roka. Zdá sa teda, že k pestovaniu antických paliem budú vedci potrebovať ešte poriadnu dávku trpezlivosti.
The Guardian
Nahlásiť chybu v článku