Nadácia Integra vznikla ešte v roku 1995 s cieľom pomáhať ľuďom. Postupne sa začali orientovať na humanitárnu aj rozvojovú pomoc v štátoch, kde zúria krízy, vojny, sucho či záplavy. Koordinátorka projektov, Ivana Čorbová, v našom rozhovore opísala, ako zaviedli pitnú vodu pre 22-tisíc ľudí v Sýrii, ako pomáhajú státisícom na Ukrajine či viac o podpore viac než 1 000 afrických detí, aby mohli chodiť do školy.

Nadácia Integra sa okrem iných aktivít venuje aj humanitárnej pomoci. Ako takáto pomoc vyzerá v praxi?

Je to veľmi komplexná vec. Treba rozdeľovať, čo je rozvojová a čo humanitárna pomoc. Humanitárna pomoc je potrebná v situácii, keď vypukne katastrofa či vojna a pomoc musí prísť ihneď. Je krátkodobá a má podobu potravinových balíčkov, liekov, prístreškov a podobne. Rozvojová pomoc je dlhodobá, musí mať hlavu aj pätu a je nutné robiť ju udržateľne.

Čo sa týka Nadácie Integra, je to malá slovenská organizácia, ktorá verí v partnerstvá. Potrebujeme ich vytvárať s rôznymi organizáciami a inštitúciami na lokálnej aj štátnej úrovni. Sila viacerých entít totiž prináša oveľa lepšie výsledky. Nadácia Integra je súčasťou veľkej aliancie, kde je 23 veľkých humanitárnych organizácii.

Ak vypukne nejaký problém či katastrofa, táto aliancia má do 24 hodín konferenčný hovor, kde riešime, ktorá organizácia bude zasahovať priamo, ktorá ich bude podporovať a podobne. Napríklad, na Ukrajine sme boli tou zásahovou organizáciou my.

Iný príklad je kríza v Afganistane. Keď vypukol prevrat Talibanu, mali sme tam partnerskú inštitúciu, ktorej sme hneď zaslali potrebnú pomoc a podporu.

Spomínali ste krajiny ako je Etiópia, Sýria, Jemen či Južný Sudán, ktoré sú odkázané na pomoc iných. Dá sa vôbec určiť, v ktorej krajine potrebujú ľudia podporu najviac? Podľa čoho sa rozhodujete, kde treba zasiahnuť?

Určiť sa to nedá. Všetky krajiny potrebujú pomoc a všetky sú momentálne vo veľkých krízach. Buď ich trápia vojny, alebo následky klimatických zmien ako sucho či záplavy. Krajiny sú žiaľ v týchto krízach dlhodobo. Keď je však nejaký problém dlhodobý, ľudia majú žiaľ tendenciu ho vytláčať z pozornosti.

Príkladom je aj Jemen. keď tam vypukla vojna, písalo sa o tom, ale postupne sa na to zabudlo. A aj to je úlohou Nadácie Integra, hovoriť o krízach a dávať ich do popredia. Ako nadácia máme procedúry, podľa ktorých sa rozhodujeme. Existuje bodovací systém, podľa čoho určujeme, či budeme zasahovať, alebo nie. Kľúčové je, či máme v danom štáte partnera z aliancie. Ak nemáme, už počas krízy je náročné zohnať nového.

Vaša nadácia aktívne pomáha aj v Etiópii, ktorú na severe trápi vojenský konflikt a súčasne je v krajine najväčšie sucho za posledných 40 rokov. Etiópiu aj pravidelne navštevujete. Ako vyzerá život bežných ľudí a vaša pomoc priamo v teréne?

Bola som v Etiópii v júni 2022 a išli sme sa pozrieť priamo do oblastí, ktoré zasiahlo najväčšie sucho. Ľudia tam nemajú prístup k vode a tak sú odkázaní na rôzne nekvalitné zdroje, čo spôsobuje choroby aj úmrtnosť detí. Akurát počas našej návštevy malo byť aj obdobie dažďov, no padlo pár kvapiek a viac nepršalo.

Väčšina tamojších ľudí vlastní nejaký dobytok, ktorý komunity považujú za veľkú prestíž. Vážia si ho natoľko, že ho nejedia ani nepredávajú. Často sa teda stáva, že nechajú dobytok aj uhynúť miesto toho, aby ho napríklad predali a presťahovali sa do lepšej oblasti. Ich kultúra im to jednoducho nedovolí.

Hlavný problém je teda to, že ľuďom chýba jedlo a voda. Druhým problémom je kultúra a vzdelanie domácich, čo ovplyvňuje ich konanie. Následky kríz by tak mohli byť miernejšie. Vyhynuli tam už milióny kusov dobytka a tým ľuďom napokon neostane vôbec nič.

Mnohí žijú mimo miest a dedín, len v malých komunity, v ktorých je náročné získať si dôveru. Štáty sa väčšinou o týchto ľudí vôbec nezaujímajú, panuje tam aj korupcia alebo rôzne kmeňové problémy a nezhody.

Suchom trpí nielen Etiópia, ale aj Sýria. Práve v tejto krajine ste zabezpečili vodu pre 22-tisíc ľudí. Ako sa to podarilo?

Projekt vznikol s podporou Slovenskej republiky a Slovákov. Vo vidieckej oblasti pri Damasku sme zrekonštruovali vodné zdroje, ktoré boli na týchto miestach zničené v dôsledku ťažkých bojov. Navštívila som aj toto územie, kde som zažila aj zničenie rakety protivzdušným systémom.

Keďže boje tam už nie sú tak časté, ľudia sa postupne vracajú do svojich príbytkov, ktoré sú však zničené. Vodné zdroje sú tiež zničené a teploty dosahujú 40 stupňov Celzia. Ľudia tak museli míňať peniaze na nekvalitné, alebo veľmi drahé zdroje vody. Preto sme im opravili tri vodné zdroje a 22-tisíc ľudí tak má prístup k vode. Nemusia chodiť po vodu s vedrom, ale doma im tečie pitná voda priamo z kohútikov.

Vy ako koordinátorka humanitárnej pomoci veľa cestujete. Aké je to byť na miestach poznačených vojnou, hladom, biedou?

Vyvoláva to zmiešané pocity. Asi najviac však také uvedomenie a zároveň hnev z toho, čo sa vo svete deje. Je ťažké vidieť, ako si ľudia dokážu zvyknúť na život v rozbombardovanom dome bez pitnej vody. Tento rok bol pre mňa mentálne veľmi náročný. Bola som v Sýrii, Etiópii, Keni a niekoľkokrát na Ukrajine. Zažila som oblasti, do ktorých sa človek často nemôže a zároveň ani nechce dostať. Videla som miesta, ktoré nie sú typické turistické destinácie ale smutná realita miliónov ľudí.

Pôsobíte na Ukrajine aj v súčasnosti?

Na Ukrajine sme od prvého dňa. Pomáhali sme utečencom, teraz sme prešli do druhej fázy. Ide o viac rozvojovú pomoc. Začali sme rekonštruovať domy v meste Irpin, kde bola drvivá väčšina domov zničená alebo poškodená. Nastavili sme si kritériá, pomáhame veľkým rodinám a starým ľuďom. Buď im dom opravíme, alebo postavíme tzv. mobilný domček, kde môžu dočasne bývať.

Problémom je aj prichádzajúca zima. Ľudia buď utečú preč, alebo ostanú a budú trpieť. Keď sme sa rozprávali s miestnymi, nemajú záujem odísť, pretože niet kam. Našim cieľom je tak pomôcť s bývaním približne 150 rodinám, chceme to stihnúť čím skôr. V rámci našej pomoci na Ukrajine sme pomohli už 300-tisíc ľuďom s jedlom a prístreškami.

Vaše aktivity sa do veľkej miery sústreďujú na Afriku. V Keni a Etiópii podporujete chudobné deti, aby mohli chodiť do školy. Ako vyzerá táto pomoc?

Podporu detí robíme cez sponzorský program. Niekto zo Slovenska môže pravidelne podporovať vzdelanie dieťaťa na diaľku. Finančne ho zabezpečuje, aby mohlo ísť do školy. Poplatok sponzora zahŕňa aj uniformu a školské pomôcky. Dieťa si so svojim sponzorom vymieňa listy, istým spôsobom sa spoznávajú a vzniká medzi nimi vzťah. Žiaľ, sú aj prípady, že dieťa školu nedokončí, alebo sa zrazu stratí. Ide totiž o najchudobnejšie deti, ktorých rodiny žijú v slamoch.

Vidíme úspešné aj menej úspešné príbehy. Program funguje už viac ako 16 rokov a teda prichádzajú prvé výsledky. Máme deti, ktoré vyštudovali medicínu, techniku či dizajn. Máme aj také, ktoré išli na odborné štúdium a robia nejaké remeslo.

Musím však povedať, že máme aj neúspešné príbehy. Stalo sa nám, že šikovné deti sa vrátili na ulicu alebo na staré chodníčky, alebo niektoré zrazu zmizli a my sme nevedeli, čo sa s nimi stalo. Nemôžeme teda tvrdiť, že každé dieťa z programu má zabezpečenú budúcnosť. Asi 80 % z nich si však dokáže zlepšiť život a vytvoriť si dobrú štartovaciu pozíciu do budúcnosti.

Podpora detí má však obrovský zmysel, bez nej by svet strácal príliš ceľa nevinných detí a u nás patrí k najobľúbenejším programom.

Majú tieto deti záujem o príchod do Európy?

My ich podporujeme, aby ostali doma. Odrádzame deti, aby mali záujem odísť do Európy, pretože oni sú tí, ktorí musia robiť zmeny vo svojich komunitách. Keď sa s nimi rozprávame, samozrejme, že by chceli ísť preč. Nezakazujeme to, ale snažíme sa deti ovplyvniť tak, aby ostali doma, našli si prácu a podporovali lokálnu komunitu. Snažíme sa ich formovať a podporovať tak, aby im nebolo ľúto, v akých podmienkach žijú. Nie je naším zámerom, ani ich cieľom opúšťať ich rodné krajiny.

Ako sa môže niekto stať podporovateľom dieťaťa? Podlieha výber podporovateľov nejakým kritériám?

Nemáme žiadne kritériá. Ide o ochotu jednotlivca. Spája ich to, že sú ochotní darovať peniaze. Väčšinou oni prídu za nami, že chcú podporiť dieťa. Niektorí majú požiadavky na to, aké dieťa chcú podporovať, iným je to jedno. Sú aj takí, čo si chcú vybudovať s dieťaťom silnejší vzťah. Aktuálne je cez náš program na Slovensku asi 1 000 takýchto sponzorov.

V Afrike pomáhate aj farmárom, ste zapojení do fair trade. Ako ste prišli k takémuto zaujímavému konceptu?

V zásade ide o férový obchod. Chceme zabezpečiť, aby tí, ktorí produkujú (kávu, oriešky) mali zabezpečenú spravodlivú odmenu. Snažíme sa, aby bola garantovaná minimálna mzda a zameriavame sa na to, aby z každého predaja išla nejaká čiastka aj do sociálneho fondu, z ktorého sa následne napríklad opravia cesty v komunitách.

V praxi to vyzerá tak, že celý reťazec od farmárov sa riadi zodpovedným a partnerským prístupom. Od farmárov kupujeme produkty, lokálne ich spracovávame, pričom zamestnávame najmä ženy. Hotové produkty ďalej predávame vo svete aj na Slovensku so známkou fair trade, ktorá tento férový spôsob spolupráce komunikuje spotrebiteľovi v obchodoch. V systéme máme viac ako 20-tisíc farmárov. Sústredíme sa na Keňu, odkiaľ kupujeme makadamové orechy.

Ako sa dá podporiť činnosť vašej nadácie?

Ľudia sa môžu zapojiť do čohokoľvek. Do podpory detí v Afrike, môžu podporiť výsadbu stromov, ktorú tiež vykonávame. Minulý rok sme dosiahli cieľ, kedy sme v Keni a Etiópii vysadili milión stromov, pričom jeden strom vieme zasadiť za 5 eur. Každý môže prispieť aj tým svojím málom. Sú rôzne spôsoby.

Pozri aj:

Kamila vo Fínsku sprevádza ľudí k polárnej žiare: Teploty tu klesnú aj na -30 °C,…