Ivanu Maleš dnes mnoho ľudí pozná prostredníctvom jej blogu, ktorý nesie názov Nezmar. Blog je plný skvelých a nápomocných článkov pre všetkých uvedomelých ľudí, ktorí žijú alebo chcú začať žiť o čosi zdravšie, šetrnejšie a hlavne zodpovednejšie k životnému prostrediu a pre každého, ktorému táto téma nie je ľahostajná. Ivana vás presvedčí o tom, že nech sme ktokoľvek a nech žijeme kdekoľvek, stále môžme urobiť zmenu k lepšiemu a žiť život zdravšie, bez odpadov a byť tak o čosi šetrnejší k našej planéte.
Mohli by ste sa nám na začiatok predstaviť a povedať niečo o sebe?
Moje meno je Ivana Maleš, pochádzam zo Srbska. Narodila som sa v Novom Sade. Na Slovensko som prišla v roku 1998 študovať na Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave – odbor environmentalistika. Po ukončení vysokej školy som začala pracovať v odpadovom hospodárstve a dodnes pracujem v tomto odbore. V súčasnosti pôsobím ako konzultant v Inštitúte cirkulárnej ekonomiky, o.z., ktorého som aj spoluzakladateľom. Žijem v Bratislave, som vydatá a mám jednu dcéru. Veľmi rada cestujem na nové miesta a rada čítam.
V súčasnosti máte blog s názvom Nezmar, na ktorom píšete rôzne články o zodpovednom spôsobe života. Čo to teda pre vás znamená, a odkiaľ prišla myšlienka vytvoriť niečo také?
Presne ako píšete, je to o našej zodpovednosti. Je na každom z nás, do akej miery sa rozhodne tým zaoberať, koľko bude nad tým rozmýšľať a koľko vecí bude praktizovať v každodennom živote.
U mňa bolo prirodzené, že som sa tým stále zaoberala, lebo som to študovala a pracovala som s tým. Stále som hľadala možnosti, ako ešte znížiť ten môj osobný dopad. Ale nemala som v pláne to nikdy „prenášať“ na druhých ľudí. Nápad s Nezmarom vznikol počas mojej materskej. Mala som šťastie a materskú som zdieľala s veľmi inšpiratívnymi ľuďmi, s ktorými sme rozoberali aj veci o deťoch, ale aj o tom čo robíme, čítame. Najviac času som trávila s kamarátkou Kvačkou, ktorá mi jedného dňa povedala, že by chcela každodenné veci robiť „viac eko“, ale nevie, ako s tým začať. Že podľa toho, ako pozoruje mňa, zdá sa jej to jednoduché. Ale, že už prečítala veľa článkov, a aj tak nevie ako to robiť. „Chcelo by to stránku, kde by niekto, komu verím, písal o tom, ako to robiť,“ a pozrela sa na mňa. Moja prvá reakcia bola, že určite nie, veď ja to vôbec neviem robiť. Ale často sme sa potom k tomu vracali, že naozaj je potreba niečo také vytvoriť. Povedali sme o tom ešte pár ľuďom a všetkým sa nápad páčil. Tak sme sa do toho spoločne pustili.
Založila som si skúšobný blog, začala písať texty, zbierala si témy. Prvé texty boli hrozné. Plné odborných termínov s odkazmi na linky so smernicami, zákonmi – nikto z kamarátov tomu nerozumel (smiech). Povedali mi, že to musím preložiť do zrozumiteľnej formy, čo bolo pre mňa veľmi ťažké. Bola som aj na kurze písania, veľa čítala, veľa textov písala. Boli to dlhé mesiace prípravy v úzkom kruhu známych. Oni boli všetci nadšení, ale ja som mala veľkú trému, že ako to príjmu iní ľudia. A prijali to dobre a vždy, keď mi príde pekná správa od čitateľov, tak sa veľmi teším.
Samotný názov Nezmar vznikol po veľmi dlhom období v kruhu tých istých kamarátov. Mesiace sme si každý deň posielali nápady, ako by sa blog mohol volať. Bolo to veľmi zábavné, ale nič sa nám nepáčilo. Moje posledné zadanie bolo pre nich, že tam nesmú byť slová ako EKO, ZELENÝ, BIO, ZEM. Že to musí byť niečo, čo vystihuje mňa, môj prístup k tej téme a to, ako oni vnímajú mňa. Kamarát Vlado sedel zamyslený v kresle a odrazu povedal: „A čo Nezmar?“ Hmmm…nezmar šancu, nezmar to, nezmar planétu, nezmar módu… a už to išlo. Sypala sa kopa slov s ktorými sa dá pekne pracovať pri blogu. A tak sme tomu dali názov Nezmar.
Ste odborníčka na odpad. Kedy ste si vy teda povedali, že začnete žiť bez odpadu?
Bolo to asi pred 8 rokmi (a možno aj viac) keď som riešila jeden veľký projekt v Banskej Štiavnici. Vtedy som tam aj bývala. Doma v Bratislave som triedila, ale v Štiavnici som začala aj kompostovať bio odpad. Vtedy som si uvedomila koľko odpadu mi potom zostane keď všetko vytriedim – že takmer nič. V tom ma to tešilo, ale časom som si uvedomila, že triediť a potom recyklovať tiež nie je cesta – lebo aj recyklácia si vyžaduje veľké množstvo energie, vody, transport surovín – zanecháva to veľkú stopu v našom prostredí. Uvedomila som si, že treba vzniku odpadu predchádzať a tak som skúsila tento krok – ako viem toto obmedziť. Kúpila som si vlastné sieťky na nákup, nakupujem lokálne, bezobalovo, kopu obalov nosím späť na trh na opätovné použitie (obaly z vajíčok, sklenené fľašky). Prešlo to potom aj na kozmetiku, drogériu, oblečenie.
Aké výhody vlastne prináša život bez odpadu?
Okrem environmentálnej výhody, že naozaj minimalizujete svoj dopad na životné prostredie, tak naozaj eliminujete aj množstvo zbytočných vecí vo vašej domácnosti a celkovo v každodennom živote. Odrazu máte v kúpeľni, kuchyni pár vecí, ktoré používate a zistíte, že tým si úplne vystačíte. Že nič ďalšie nepotrebujete. Domácnosť pritom máte čistú, voňavú a vy sa cítite dobre s tým minimom čo máte. Ušetríte kopu času a peňazí, ktoré by ste inak minuli na veci, ktoré nepotrebujete. A hlavne sa vám nehromadia tieto veci potom doma. Je to taký zdravý minimalizmus.
Ako podľa vás by aj ľudia v mestách mohli obmedziť jeho produkciu?
Každodennými rozhodnutiami. Každým nákupom. Nekupovať impulzívne – vtedy nakúpime najviac vecí, ktoré potom vyhodíme (týka sa to aj oblečenia, aj potravín, aj kozmetiky). Radšej si to premyslieť. Urobiť si zoznam, čo potrebujeme nakúpiť. Zobrať si do auta plátenú tašku, pár sieťok a s tým ísť na nákup. Nakupovať sezónne a lokálne potraviny. Ľudia, ktorí žijú veľmi hekticky, si môžu takéto potraviny objednať domov. Drogériu si môžete dať načapovať do tej istej fľaše nekonečne veľakrát – existujú miesta po Bratislave, kde sa to dá. Je to len o zvyku, že nejdem kúpiť prášok do drogérie, ale pribalím si prázdnu fľašu a zastavím sa v obchode načapovať.
Mne osobne sa veľmi páčia podujatia ako sú Dobrý trh a Urban Market – kde sa prezentujú lokálni výrobcovia kozmetiky, oblečenia, hračiek. Tam si vždy chodím popozerať čo je nové na trhu a čo sa oplatí vyskúšať práve z pohľadu „less waste“ – menej odpadu.
Na svojom blogu sa venujete okrem iných tém aj móde alebo kráse. Prečo je podľa vás módny priemysel „nebezpečný“?
Je to druhý priemysel v poradí po ropnom v negatívnom dopade na životné prostredie. Najmä tzv. Fast fashion reťazce, kde sa móda každú sezónu mení. Oblečenia sa vyprodukuje také množstvo, že sa nikdy nepredá. To čo sa nepredá, končí na skládkach. Nové neopraté oblečenie je plné farieb, chemikálií, ktoré sa na skládke dlhé roky uvoľňujú. Kamarátka robila v takomto reťazci a po čase domov chodila s úplne suchými, popraskanými rukami. Takže nové veci vždy radšej vyperte. Veci v second-handoch sú už niekoľkokrát vypraté, takže sú zbavené množstva chémie a preto je aj zdravšie nakúpiť veci v sekáči.
A okrem toho, aby sa vyrobilo také obrovské množstvo oblečenia, potrebujete veľké plantáže, kde sa intenzívnym poľnohospodárstvom pestuje bavlna (to znamená, že pri pestovaní sa používa sa veľa chémie, pôda sa tým znehodnocuje na desiatky rokov). Oblečenie sa vyrába v krajinách tretieho sveta, kde neplatia zákony, ako napríklad v EÚ. Oblečenie sa farbí chemikáliami bez ochranných odevov, všetky odpadové vody a chemikálie sa bez akejkoľvek filtrácie a čistenia vypúšťajú do riek. Toto oblečenie sa potom šije vo veľmi neetických a neférových podmienkach- ľudia, ktorí ich šijú, zarobia dva doláre za mesiac.
Kde väčšinou nakupujete oblečenie vy?
Ja si oblečenie kupujem veľmi zriedka a doma nemám veľa vecí na oblečenie. Najradšej nakupujem v sekáči a často si šatník oživujem tak, že s jednou kamarátkou donesieme veci, čo sa nám už zunovali, a vymeníme si ich na nejaký čas. Tak mám pocit, ako keby som si kúpila nové veci a pritom nosím to isté v kombinácii s niečim, čo tiež nie je nové a cítim sa v tom veľmi dobre. Samozrejme, spodné prádlo a topánky si vždy kupujem nové. Doplnky ako tašky a kabelky si kupujem iba keď nájdem niečo zaujímavé a že je to etické, lokálne, vegánske (ako napríklad Uashmama alebo Mat&Nat). Radšej si kúpim raz za dva roky jednu drahšiu vec ako veľa lacných.
Teraz sa snažím si vytvoriť tzv. Capsule wardrobe – šatník s minimálnym počtom vecí, ktoré sa navzájom hodia k sebe a môžete z toho vytvoriť veľa pekných kombinácií. Pozostáva to z pár kúskov nadčasových vecí, ktoré vám nikdy nezunujú ako napríklad čierne sako, malé čierne šaty, modro-biele pásikavé tričko, klasický trenčkot, riflová bunda a pod.
Prečo by si podľa vás mali dať ľudia pozor, aké kozmetické výrobky kupujú a používajú?
Pre mňa sú jednou z najhorších vecí v kozmetike tzv. plastové mikroguľôčky. Obsahujú ich rôzne pílingy, sprchové gély a zubné pasty. Tieto guľôčky sa po použití dostávajú do kanalizácie, odtiaľ do čističky, ktorej filtre a lapače ich nezachytávajú a tak sa dostávajú do riek, kde ich potom konzumujú živočíchy, ktoré potom jeme my. Takže je pravdepodobné, že na obed zjeme kúsky plastu z nášho pílingu. Je to plast, takže sa nerozloží za pár sto rokov. Čiže bude dlho kolovať v našom prostredí a je pre naše zdravie a zdravie zvierat nebezpečný.
Druhá vec je množstvo chemikálií, ktoré kozmetika obsahuje. Prečo by sme si mali dávať ropné látky na tvár? Podporme radšej malých lokálnych výrobcov, ktorí používajú pár druhov olejov na ich výrobu, majú kompostovateľné obaly. Okrem toho, že krásne voňajú, vydržia vám dlho, podporíte aj lokálnu ekonomiku, ich tvorivosť a zamestnanosť.
Tretie, ale nie posledné, je testovanie na zvieratách. Každý, kto uvidí video o týraní zvierat ho okamžite zavrie, lebo sa na to nemôže pozerať. Lebo je to strašné. A áno je. Svojimi rozhodnutiami však vieme ovplyvniť to, že sa to diať nebude.
Ako sme na tom my? Myslíte si, že ľudia na Slovensku sú zodpovední a dbajú na životné prostredie? Prečo?
Sme krajina na 27. mieste z 28 krajín EÚ v triedení a recyklácii odpadov. 66% odpadov na Slovensku stále končí na skládkach odpadov.
Niekedy sa mi zdá, že je to na dobrej ceste, ale uvedomím si, že som už dlho v mojej „bubline“ kde je veľa ľudí, ktorí týmto veciam dajú záležať. A potom sa porozprávam s niekým novým a dostávam úplne iný obraz. Vtedy mi to príde najprv ľúto, že prečo to ľudia nerobia a prečo sú k tomu takí ľahostajní. Na druhej strane si poviem, že veď ich to ja môžem naučiť. Je to dlhá cesta, ale veľa ľudí už zmenilo pár vecí v živote a darí sa im posúvať hranice ďalej a vidia v tom zmysel.
Prekvapujú ma najmä mladí ľudia, ktorým je to jedno. Myslíme si, že nové generácie sú uvedomelejšie, ale vôbec to tak nie je. Pre každého, komu je to jedno to nie je jednoducho priorita – zdá sa mu, že to je jedno ako sa on správa, lebo klimatické zmeny sú tak vzdialená a zložitá téma, že to on sám nijako nevie ovplyvniť. Ale opak je pravdou – každý z nás je súčasťou sveta každý deň a každý deň vieme ovplyvniť veci okolo seba už len tým ako my sami sa správame.
Ako myslíte, že by aj bežní ľudia dokázali viac chrániť životné prostredie?
Keby napríklad nenakupovali veci, ktoré nepotrebujú. Už len tým vznikne menej odpadov, lebo to potom nevyhodia. Keď už niečo potrebujeme: kupujme lokálne, bezobalovo a nikdy nie jednorazové veci. Opravme veci, čo sa nám pokazili. Darujme tým, ktorí veci potrebujú viac ako my. Kompostujme (tým zredukujete množstvo odpadov aj o 45-70%), trieďme, zaujímajme sa o veci okolo seba. Buďme aktívni občania v tom, že napríklad v obci zavedieme systém „Pay as you throw“ – každý platí toľko, koľko zmesového odpadu vyprodukuje. V zahraničí to funguje veľmi dobre.
Máte nejakú radu pre všetkých, ktorí by chceli žiť bez odpadu, či byť šetrnejší k našej Zemi?
Vyberte si ten krok, ktorý sa vám zdá najjednoduchší a postupne posúvajte svoje hranice ďalej. Začnite dnes. Kúpte si opakovane použiteľnú fľašu na vodu (najlepšie sklenenú) a vyhýbajte sa kupovaniu balenej vody v plastových fľašiach. Vyberte sa na najbližší trh, zoberte si sieťku, obaly na vajíčka a vlastné obaly. V supermarkete nakúpte bezobalovo – ani to nie je problém. Skúste to. Choďte do sekáča, keď im príde nový tovar. Zorganizujte si burzu, alebo výmenu oblečenia s kamoškami. Popozerajte napríklad na sashe.sk, kto vyrába peknú prírodnú kozmetiku, tašku na počítač, kabelku, šaty. Okukajte si veci na Dobrom trhu, Urban Markete, Projekt život. Pozerajte filmy, ktoré sú plné inšpirácie na zmenu. Kompostujte, trieďte, choďte veľa pešo, na bicykli a veľa do prírody.
Ak by ste chceli aj vy začať žiť ohľaduplnejšie ale neviete ako začať, inšpirujte sa Ivanou a jej blogom NEZMAR. Alebo jej napíšte. Určite vám rada poradí.
interez.sk (Alexandra Geletová)
Nahlásiť chybu v článku