Prešli klasickým kariérnym rastom, pracovali ako poriadkoví policajti, vyšetrovali drobné krádeže, domáce násilie, drogy, napokon vraždy. Vďaka tvrdej a poctivej práci sa dostali až k hrubým krkom, rozkladali organizované zločinecké skupiny a prešli až k najvyšším politickým špičkám. Elitní vyšetrovatelia čurillovci. Kedysi dostávali vyznamenania, dnes sú postavení mimo službu, žijú v domácom väzení a čakajú na súdny proces.
Po piťovcoch, takáčovcoch alebo sýkorovcoch začali vyšetrovať biele goliere. Od jesene 2020 do jari 2021 na Slovensku pod ich vedením prebiehali akcie, ktoré postupne odkrývali organizovaný zločin. Zadržali mnohých, od Dušana Kováčika cez Milana Lučanského až po exšéfa Slovenskej informačnej služby Vladimíra Pčolinského. Tým ich práca skončila.
Nastali protitlaky zo strany tajnej služby, inšpekcie a Generálnej prokuratúry SR. Vznikla falošná správa s kompromitujúcimi materiálmi, niektorí z nich boli obvinení z toho, že manipulujú výpoveďami kajúcnikov. Čurillovci sú kriminalizovaní, dochádza k snahám o ich diskreditáciu, venujú sa im najvyššie postavení politici v krajine.
Investigatívny novinár Marek Vagovič v knihe ČURILLOVCI: Policajti v prvej línii boja s mafiou na takmer 330 stranách opísal ich príbehy, na čom sa podieľali aj samotní čurillovci.
V rozhovore pre interez vysvetľuje, o čo v prípade okolo skupiny elitných policajtov ide, pre koho, a prečo sú „tŕňom v oku“, ako vzniklo podozrenie na prepojenie premiéra Fica na organizovaný zločin, ktorí politici sa snažili zasahovať do vyšetrovania, i to, aké bolo spolupracovať s čurillovcami.
Hovorí, ako po zrušení Národnej kriminálnej agentúry a Úradu špeciálnej prokuratúry môžu skončiť rozpracované kauzy, ako generálny prokurátor Maroš Žilinka pomáha vplyvným ľuďom, alebo o tom, čo si myslí o Pavlovi Gašparovi na čele tajnej služby.
Od 1. septembra je zrušená Národná kriminálna agentúra, miesto nej existuje Úrad boja proti organizovanej kriminalite. Vyšetrovatelia a policajti, a to napríklad aj z Úradu špeciálnej prokuratúry, boli preradení. Čo je s kauzami, na ktorých pracovali?
Formálne sú tie prípady stále v konaní, niektoré išli na súd – napríklad kauza Dobytkár alebo prípad Očistec. Práve Očistec je však teraz v zvláštnom rozpoložení, sú tam rôzne obštrukcie, pojednávanie sa stále nezačalo.
Kauzy, ktoré už boli ukončené návrhom na podanie obžaloby, sú buď na prokuratúre, alebo už na súde. Niektoré z nich sa aj pojednávajú, napríklad korupčný prípad Petra Kažimíra. Vzhľadom na to, že bola prijatá novela Trestného zákona (TZ), však mnohé kauzy skončia premlčaním, alebo výrazne nižšími trestami.
Ešte sa nad nimi definitívne „nezavrela voda“, treba si však počkať, ako budú súdy aplikovať novelu TZ. A zároveň, ako bude postupovať generálna prokuratúra po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Myslím si však, že ľudia ako Ondrej Repa a ďalší z ÚŠP nepodľahnú tlaku zhora. Repa teraz podal obžalobu na Františka Imreczeho, takže som si istý, že prokurátori jeho naturelu sa nestiahnu.
Očistec dozoroval prokurátor Michal Šúrek, ktorý bol však dočasne pozbavený funkcie. Ak to po ňom preberie niekto iný, lojálnejší k Marošovi Žilinkovi, môže ísť ten prípad do stratena.
Takže pri Žilinkovi nie je isté, že budú jednotlivé kauzy vyriešené?
Maroš Žilinka už viackrát potvrdil, najmä zneužívaním paragrafu 363, že pomáha vplyvným ľuďom. Od Jaroslava Haščáka cez Vladimíra Pčolinského až po Roberta Kaliňáka a Roberta Fica. On nemá ambíciu dotiahnuť do konca prípady, ktoré otvorili čurillovci. Môžeme len špekulovať o tom, čo ho k tomu vedie.
Ján Čurilla si myslí, že je to preto, lebo si ho Pčolinský nahral pred voľbou generálneho prokurátora, a že ho týmto spôsobom vydierajú. V každom prípade rozhoduje inak ako v období, keď pôsobil na ÚŠP.
Pozoroval som jeho prácu, viem, ako sa správal – dnes je to úplne iný človek. Preto si myslím, že sa bude snažiť tlačiť na svojich podriadených, ktorí majú pod palcom tento typ káuz, aby nepokračovali v tom, čo otvorili čurillovci.
Čurillovci sú zrejme najznámejšou skupinou policajtov na Slovensku. Do väzenia dostali členov mnohých obávaných zločineckých skupín, exšéfa SIS Pčolinského obvinili z korupcie a riešili aj kauzy napojené na vrcholných politikov vrátane premiéra Fica. Prečo boli elitní vyšetrovatelia postavení mimo službu?
Je to pomsta zo strany aktuálnej moci, konkrétne ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Ten už pred voľbami avizoval, že s nimi zatočí. To isté hovoril aj premiér Fico – vyzliekal ich z uniformy, vyhrážal sa, že im zoberie výsluhové dôchodky. Hovoril, že skončia v base, diskreditoval ich účelovo zostrihanými nahrávkami. Vládna koalícia robí, čo avizovala.
Čurillovcom sa mstí za to, že po hrubých krkoch začali vyšetrovať biele goliere. Podľa Fica, Šutaja Eštoka a ďalších skrátka zašli priďaleko. Od jesene 2020 do jari 2021 prebehla každý mesiac jedna veľká policajná akcia. Ľudovít Makó, Dušan Kováčik, Milan Lučanský, Jaroslav Haščák, František Imrecze. A končilo to Pčolinským.
Po akcii proti Pčolinskému prišli silné protitlaky zo strany Slovenskej informačnej služby (SIS). Toto bol ten povestný bod zlomu – SIS vypracovala správu, kde lživo obvinila čurillovcov z manipulácie s trestnými konaniami, ovplyvňovania kajúcnikov a podobne.
Zároveň rozbehla aktívne protiopatrenia, ktoré vyvrcholili ich zadržaním. V spolupráci s inšpekciou boli monitorovaní a na nejaký čas skončili aj vo väzbe. Inšpekcia konala v súčinnosti s SIS, všetko to bolo prepojené aj s GP.
Otázka je, čo by sa stalo, ak by nezadržali Pčolinského. Zrejme by to nezašlo až do väzobného stíhania čurillovcov. Fico by nemal v rukách žiadne tromfy, ako keď sa do toho zapojili SIS a inšpekcia. Pravdepodobne by ich len ohováral na tlačovkách.
Vo finále sa však prekryli záujmy Fica, Pčolinského a ďalších. Politicky sa to prejavilo aj v tom, že Boris Kollár začal sabotovať akékoľvek zmeny ohľadom právneho štátu, trestnej politiky a podobne. Napríklad, účinná zmena zákona o preukazovaní pôvodu majetku neprešla za Matovičovej vlády pre odpor jeho hnutia Sme rodina. Následky vidíme dodnes – Kažimírova vila, Počiatkova vila a podobne.
Prečo nastal zlom práve pri Pčolinskom?
Bol riaditeľom tajnej služby so širokými kontaktmi naprieč politickou scénou. Zároveň, bez ohľadu na to, čo si myslím o jeho aktuálnych obvineniach, je v spravodajskom prostredí vnímaný ako profesionál. Vie, ako služba funguje – vrátane toho, aké má možnosti, ak chce odvrátiť podozrenia voči svojim ľuďom.
Keďže Pčolinský bol obvinený z korupcie, je pochopiteľné, že sa snažil otočiť situáciu vo svoj prospech. Urobil to však spôsobom, ktorý vyvolal vojnu v polícii a rozvrátil bezpečnostné zložky. A ťahá sa to už viac ako tri roky.
SIS mala, ako hovoríte, spolupracovať s inšpekciou na diskreditácii čurillovcov, čo spustilo obvinenie jej exšéfa Pčolinského. Ako na jej čele vnímate Pavla Gašpara?
Ako absolútne nekompetentného človeka, ktorý nemá žiadne skúsenosti. Prišiel tam len preto, aby sa pomstil a aby služba pod jeho vedením zbierala kompromitujúce materiály na všetkých, ktorí kritizujú súčasnú vládnu moc – od médií cez mimovládky až po opozičných politikov.
Je lojálny, má vytetovaného svojho otca na ruke, taký nikdy nezradí. Po Ivanovi Lexovi je to jedna z najhorších nominácií na riaditeľa SIS v ére slovenskej samostatnosti. Pavol Gašpar je schopný všetkého.
Advokát Kubina sa v minulosti vyjadril, že čurillovci žijú ako v domácom väzení, mali im chodiť kontroly a v podstate boli pripravení na to, že po nich „prídu“. Pre koho, a prečo sú „tŕňom v oku“?
Pre všetkých vplyvných ľudí, ktorí prekračovali zákon – a je jedno, či išlo o politikov, policajtov, prokurátorov, sudcov, oligarchov, alebo ľudí z prostredia tajných služieb.
Všetci títo ľudia sú dnes podozriví alebo stíhaní pre závažnú trestnú činnosť – od korupcie cez pranie špinavých peňazí, až po spoluprácu s organizovaným zločinom. Doteraz požívali beztrestnosť, robili si čo chceli, pričom si mysleli, že to bude naveky.
Keďže čurillovci narušili ich kruhy, prišla odveta. Títo ľudia boli totiž navzájom poprepájaní ako zločinecká skupina, do ktorej boli zaradení aj Fico s Kaliňákom. Každý vedel len to, čo mal, respektíve zodpovedal za konkrétnu oblasť – jeden to kryl politicky, ďalší na polícií, iný na prokuratúre.
Na Slovensku doteraz nebola zadefinovaná zločinecká skupina, ktorej súčasťou by boli aj vysokopostavení politici. Aj preto to vyvolalo také protitlaky. Veď my sme ledva dokázali odsúdiť regionálnych politikov – výnimkou boli možno len kauzy ako nástenkový tender alebo zmenky, kde išli za mreže bývalí ministri. A zrazu sa objavili na scéne čurillovci, ktorí vtrhli na zamínované pole.
Dá sa nejakým spôsobom tá šikana a útoky voči čurillovcom alebo iným vyšetrovateľom zastaviť?
To môžu iba súdy, iné páky neexistujú. Prípadne sťažnosti, odvolania. V jednej veci sa im už podarilo uspieť. Keď ich rezort vnútra postavil mimo službu spôsobom, že obišiel Úrad na ochranu oznamovateľov, dostal pokutu 90-tisíc eur.
V iných veciach to trvá dlhšie. Obžalovaní boli po troch rokoch, pričom druhá strana teraz evidentne naťahuje čas. Súd sa bude zrejme ťahať až do ďalších volieb.
Čurillovcov na tlačovkách alebo vo videách pomerne často spomína premiér Fico, venujú sa im však aj iní politickí predstavitelia, a to nie práve v pozitívnom zmysle slova. Prečo?
Lebo sľúbili svojim voličom, že dostanú Branislava Dunčka, Róberta Magulu a ďalších do väzby. Hovorí sa, že to môže pokračovať Jánom Čurillom, Danielom Lipšicom, Štefanom Hamranom, Jaroslavom Naďom a ďalšími. Takže držia svoje publikum vo vare, hoci vedia, že na konci aj tak prehrajú. Potrebujú to však čo najviac oddialiť.
Kým sú pri moci, vyhovuje im hovoriť o čurillovcoch ako o zločincoch. A to napriek tomu, že neboli odsúdení. Ak by to teraz usekli, znamenalo by to pre nich veľké politické straty. Preto v tom budú pokračovať minimálne do ďalších volieb.
Neplatí prezumpcia neviny?
Zjavne nie. Ak na akéhokoľvek politika poviete, že je podozrivý z korupcie, odvoláva sa na prezumpciu neviny. Keď však Fico, Šutaj Eštok a im podobní ukazujú prstom na čurillovcov – a častujú ich tými najhoršími prívlastkami ako gauneri alebo zvery – tak je to v poriadku. Tým viac, že ich obvinenie je vyslovene účelové.
Nedávno boli operatívci Magula a Dunčko zadržaní, vyšetrovateľ podal žiadosť o vzatie do väzby, k tomu však napokon nedošlo. Hovorí sa o tom, že mali zmariť akciu tímu Oblúk. O čo v tomto prípade ide?
V tomto článku sa po odomknutí dozvieš
- ako fungovali zločinecké skupiny, a čo s tým majú spoločné premiér Fico a Robert Kaliňák;
- prečo boli zadržaní čurillovci R. Magula a B. Dunčko, čo v prípade nesedí, a kto ďalší môže byť ešte zadržaný;
- či štátna moc ovplyvňuje vyšetrovanie a kryje organizovanú kriminalitu;
- aké bolo spolupracovať na knihe s policajnou elitou a čo bolo na práci najzaujímavejšie;
- či sa Marek Vagovič bojí o bezpečnosť novinárov, a prečo.
Po zakúpení predplatného tiež získaš
- Články bez reklám na Interez, Odzadu, EMEFKA, Startitup, Fontech
- Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom
- Prístup k exkluzívnym benefitom
Nahlásiť chybu v článku